Múdra žena (a iné ilúzie)

Autor: Danica Chames | 14.8.2015 o 9:08 | (upravené 13.3.2016 o 13:42) Karma článku: 8,48 | Prečítané:  2002x

Priemernej žene vraj netreba viac než minútku a pol, aby si bola istá, že nejaký chlapík je ten pravý. A potom jej trvá celý život, než ho zmení na svoj obraz. Ja som však múdra žena. Tá vie, že chlap sa zmeniť nedá...

... aspoň som si to o sebe myslela, dokým sa mi nenaskytla neodolateľná príležitosť.

Môj manžel je dokonalý muž, samozrejme. Až na pár drobných nedostatkov. Napríklad také ponožky. V rôznych štádiách nečistoty sa povaľujú na tých najneočakávanejších miestach. Aké klišé! Poviete si. S tým na mňa nechoď! To predsa robí každý chlap. No dobre. Tak čo také zapotené squashové veci. Môj muž hráva každý utorok s kolegami z práce squash. Je to hra, pri ktorej sa človek strašne potí. Nič viac o nej neviem. O trištvrte na osem sa vráti domov, z čiernej squashovej tašky vyberie veci, z ktorých pot ešte stále kvapká. Rozvešia ich na zábradlie okolo schodov, kde zostávajú visieť do neurčita. Chodím okolo nich a hádžem po manželovi významné pohľady. Významným pohľadom však muži nerozumejú. Skôr si pomyslia, že máte nejaký problém s očnými nervami. V piatok to už väčšinou nevydržím, zhrniem tú zatvrdnutú kôpku zo zábradlia a šmarím ju do koša na prádlo.

Toto však je ten lepší prípad. Sem tam sa stane, že môj muž príde domov, čiernu squashovú tašku hodí do kúta a tá tam leží aj so svojim obsahom do nasledujúceho pondelka večera, kedy si začne pripravovať veci na nasledujúci deň. Aróma, ktorá zaplaví náš dom po otvorení tej tašky by stála za popis. Obávam sa však že naša reč nedisponuje dostatočne intenzívnymi výrazmi. 

Ak by vám toto nestačilo, je tu ešte zopár maličkostí. Napríklad také kľúče od auta. Môj muž príde domov z práce a prvé čo urobí je, že hodí kľúče od auta na komodu. (Teda, ak nie je náhodou utorok, vtedy najskôr hádže squashovú tašku na zem). Na komode sa okrem kľúčov už nachádza približne 74 iných drobností (ozdobná vázička, dopisy za posledný mesiac, vernostné kartičky z rôznych obchodov, kefa na vlasy, kalendár, ohryzené jablko, nepoužívaná peňaženka, sedem angličákov, päť káblov či krém na ruky). Niet divu, že často nastáva problém s lokalizáciou kľúčov, hlavne v momentoch, keď človek potrebuje čo najskôr vypadnúť z domu. Ja si svoje kľúče vešiam na háčik na chodbe špeciálne vyhradený pre tieto účely. Moje významné pohľady naznačujúce, aby tak robil aj môj muž, však zostávajú nepochopené.

Jedného dňa mal môj muž dôležité stretnutie v práci o šiestej ráno. Zodpovedne si natiahol budík na trištvrte na päť, prečítal si online správy, vypil čaj, obliekol sa a presne o pol šiestej začal na komode šmátrať po svojich kľúčoch. Hoci nadvihol a neskôr aj presunul všetkých 74 drobností z komody, kľúče nenašiel. Prehľadal svoj kabát, nohavice, tri nosené košele, ktoré práve viseli na stoličke, potom začal prehľadávať poličky a skrinky po celom dome. O trištvrte na šesť ma zobudil prehľadávaním nočného stolíka vedľa mojej postele, kde sa okrem dvanástich rozčítaných kníh, okuliarov, pohára s vodou a štupľov do uší nenachádzali žiadne kľúče. Pretrela som si oči, neochotne vstala z postele a pridala sa k jeho honbe. Kľúčov nebolo a náhradné sa nachádzali v práci.

Keď hodiny ukázali šesť a môjmu mužovi zazvonila na mobile posledná pripomienka začiatku stretnutia, vyhlásil, že sa nedá nič robiť a že musí zobudiť deti. Prvý do rany mu prišiel môj päť ročný syn, ktorý síce najskôr tvrdil, že o ničom nevie, ale keď sa po troch minútach trocha prebral, priznal, že kľúče schoval do svojej drevenej krabice, kde si odkladá oblečenie na druhý deň. Vraj, aby tatinko neodišiel bez toho, aby mu dal pa, pa. „Aké zlaté!“ pomyslela som si. Môj muž však len schmatol kľúče a výhražne zašomral: „porozprávame sa neskôr“. Syna som nechala ďalej spať, urobila si kávu a vymyslela zákerný plán.

Bola som si istá, že večer príde domov a kľúče si poriadkumilovne zavesí na môj háčik, kam deti za normálnych okolností nedočiahnu. Takisto som povedala deťom, aby tatinovi schovali všetky ponožky, ktoré nájdu povaľujúce sa po byte a aby mu taktiež schovávali všetky squashové veci, ktoré si nechá dlhšie než deň prevesené cez zábradlie. Veď on sa zbadá, keď si už nebude mať čo obliecť! 

O niekoľko dní bol opäť utorok. Môj muž prišiel domov nezvyčajne o štvrť na deväť. Kľúče od auta hodil na komodu, otvoril čiernu squashovú tašku, vybral z nej kvapkajúce veci a usporiadane ich rozložil na zábradlie. „Kde si bol tak dlho, miláčik?“ opýtala som sa. „Zastavil som sa v Tescu a kúpil som si nové ponožky. Už som ráno v zásuvke žiadne nemal.“ Hodnú chvíľu som mu podozrievavo hľadela do očí a hľadala náznak zákerného víťazstva. Nebolo tam však vôbec nič. Len púha nevinná úprimnosť. Ten chlap naozaj, ale naozaj nič netuší. On nie je zákerný a zrejme ani hlúpy. On je len... čo ja viem, jednoducho chlap.

Odvrátila som od neho pohľad, pochválila som ponožky, aké sú mäkučké, a povedala deťom, aby všetky použité ponožky a ostatné veci, čo poschovávali, hodili do koša na prádlo. Na druhý deň som dala oprať squashové veci, tie z predchádzajúceho dňa a aj tie schované, a voňavé a úhľadne poskladané som ich uložila mužovi do skrine. Potom som odstránila asi 50 z tých 74 vecí, čo sa povaľujú na komode a položila tam misku, na ktorú som nalepila do očí bijúci nápis „na kľúče“. 

Musím sa priznať, že som ani nemala pocit prehry. Skôr som sa uspokojila s myšlienkou, že som opäť múdrou ženou.

 

 

(V editovanej podobe uverejnené v časopise Maminka 2/2013.)

               

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?