Dve kilá zemiakov za 16,74 €!?

Autor: Danica Chames | 19.9.2015 o 21:46 | Karma článku: 9,45 | Prečítané:  2469x

Čo budete mať v nedeľu na obed? Čosi slávnostné? U nás sa chystá veľká vzácnosť. Zemiaky s cibuľou. Vzácnosťou vskutku sú. A nielen preto, že stáli 16,74 €!

Je utorok. Po štyroch dňoch cestovania po strednom Slovensku sa vraciame domov. Kdesi pred Bánovcami nad Bebravou deti zahlásia, že sú smädné. Zastavíme v jednom z obľúbených supermarketov a okrem vody nakúpime, ako sa to už často v supermarketoch stáva, aj iných zhruba 38 vecičiek. Veď doma nič nebude, tak keď už sme tu, nakúpme. 

Nie som typ, čo by si po každom nákupe pozorne kontroloval účet. Spolieham sa skôr na ženskú intuíciu. Tá je totiž schopná akýmsi záhadným spôsobom vykalkulovať približnú cenu nákupu len na základe letmého pohľadu do košíka. Ani tentoraz ma nesklamala. Keď pokladníčka vyhlásila svoj konečný ortieľ vo výške 62,35 €, prebehol mnou neurčitý pocit, že to je vzhľadom na veľkosť a zloženie nášho nákupu akosi priveľa.

Ženská intuícia má však zopár ničiteľov. Napríklad taký pocit blaženosti z pohľadu na radosť vlastných detí. Ten je úplne najhorší. A zafungoval aj tentoraz. Moje deti totiž pri pokladni poskakovali od radosti, keďže za uvedený nákup získali plné priehrštie gumených panáčikov. Veď viete, za každých 10 € nákupu jedného. (Áno, otvorene priznávam, že sme sa opäť raz nechali obalamutiť šikovným marketingovým ťahom.) Pod vplyvom tejto radosti sprevádzanej zrejme aj inými okolnosťami, ktoré mi je teraz už ťažko presne určiť, som úplne zabudla na volanie mojej ženskej intuície, účet som strčila do jednej z igelitiek a spokojne sa pobrala von z obchodu.  

Pozrela som naň znova až zhruba o sto kilometrov, keď som vo svojej kuchyni vykladala nákup z tašiek. A tam medzi mnohými nepatrnými položkami sa vynímala suma 16,74 €, údajne za šesť päť-kilových balení zemiakov varného typu B. Najskôr som naň len neveriacky hľadela, ale napokon som predsa len ešte raz prešla všetky tašky. Nech som hľadala ako som hľadala, našla som len jedno dvoj-kilové vrecko zemiakov varného typu A. Typ zemiakov mi je v podstate ukradnutý, ale tá gramáž ma dosť naštvala.

„Odpíš to,“ povedal môj muž sťaby nejaký účtovník, keď som mu v rozčúlení ukazovala striedavo účet a mizerné vrecko zemiakov. „Nebudeme predsa cestovať dvesto kilometrov kvôli šestnástim Eurám,“ dodal. Jeho argument bol, pravdaže, logický, mne však napriek tomu trvalo hodnú chvíľu, kým som sa upokojila. Keď som vrecko nakoniec odložila do špajze, lakťami som odtlačila okolité predmety, aby toľká vzácnosť dostala miesto hodné svojej ceny.

Okrem toho som si povedala, že to tak nenechám. Zhodou okolností poznám vo vedení tohto supermarketu pár ľudí na vyšších miestach. Ale nebudem predsa otravovať ľudí na vyšších miestach s mojim šestnásťeurovým problémom. No nie? A tak som sa rozhodla, že ako obyčajný človek zavolám na ich zákaznícku linku. Teta, ktorá mi to okamžite zdvihla, bola veľmi milá a chápavá. Povedala však, že mi v tejto veci môže pomôcť jedine vedúci pobočky v Bánovciach nad Bebravou. Je to v jeho výsostnej právomoci takúto reklamáciu uznať alebo neuznať. Naznačila, že je dosť pravdepodobné, že ju uzná, ale zaručiť to nemohla.

Víkendový výlet do Bánoviec sme nakoniec zavrhli. Namiesto toho sme sa rozhodli, že si z tých vzácnych zemiakov pripravíme nejakú lahôdku hodnú ich ceny. Vytiahla som knihu receptov s názvom Skvelá chuť Francúzska, Francúzi predsa o luxusných jedlách vedia svoje, a uvedomila si, že mi ju zhodou okolností pred rokmi darovala jedna z tých osôb na vyšších miestach vo vedení spomínaného supermarketu. (Odrazu sa mi zdalo, že je tu akosi veľa zhôd okolností a nadobudla som dojem, že to bolo celé spískané na nejakých „vyšších“ miestach.) Našla som síce niekoľko receptov na luxusne vyzerajúce zemiakové pokrmy, ale všetky sa mi zdali veľmi prácne. Keď už som za tie zemiaky vyvalila šestnásť Eur, nebudem predsa ešte vynakladať šestnásť hodín práce!

A vtedy sa mi znenazdajky vynorila v hlave spomienka. Písal sa rok 1985. Alebo tak nejak. Som na návšteve u starého muža. Neviem prečo a neviem s kým. Muž má prenikavé modré oči. Jedno z nich je sklenené. Rozpráva nám drsné zážitky z vojny. Sedíme na dvore. Je plný haraburdia. Jem najväčšiu, zato najobyčajnejšiu lahôdku môjho života. Zemiaky v šupke pečené v pahrebe. Poliate maslom a posolené. Šupka je miestami dosť pripečená. K tomu surová cibuľa nakrájaná na prúžky a zaliata octom. Zaujímavé, koľko zážitkov z rannej mladosti som už určite zabudla, ale tento si živo pamätám. Kvôli tým prenikavým očiam? Príbehom z vojny? Haraburdiu? Alebo pre tie úžasné obyčajné zemiaky?

Porozprávam o tom manželovi. Nad tou cibuľou trocha krčí nosom, ale je ochotný to skúsiť. Slávnostný nedeľný obed je už teda naplánovaný. „Dám si to s kravatou,“ oznámi. „Čo? S krevetou?“ nechápem. „K slávnostnému obedu sa treba slávnostne obliecť,“ vysvetľuje. „Aha,“ prikývnem. „Tak ja si dám tie modré bodkované šaty,“ poviem. „Ty teda zabezpeč pahrebu, ja zabezpečím to haraburdie,“ dodám. „A kde vezmeme to sklenené oko?“ opýta sa. „Nemusí to byť zase dokonalé,“ odvetím. Už sa naozaj tešíme na nedeľu. Pozveme aj susedov. O vzácnosti života sa treba podeliť.

Večer pred spaním nakuknem do špajze. Vzácne zemiaky si spokojne trónia na svojom výsostnom mieste. Ale len do nedele, zašepkám. Predtým, než zavriem oči mi prebehne mysľou: tá pripomienka, že človek by si mal užívať obyčajných vecí, rozhodne stála za 16,74 €.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?