Niežeby som niekedy pochybovala o kráse jeho hlasu. Ale takto si to na plnú hubu priznať, môže znamenať len jedinú vec. Dostala som sa do pokročilého veku! A viete akú stanicu som mala v tom aute naladenú? A ešte k tomu dobrovoľne? Áno, Reginu.
Do istého veku, a teraz už naozaj nedokážem určiť, kedy sa ten vek skončil, som si myslela, že Duchoňa a rádiá podobné Regine počúvajú iba obstarožné tetky (prípadne ujkovia). My, teda tí mladí, progresívni a kúloví, sme počúvali zásadne Fun Rádio. A s ním populárnu hudbu. A Petru Barnasovskú, ako si v nezabudnuteľných Fun News tým svojim jedinečným sarkazmom uťahovala z udalostí a politikov svojej doby.
Časy sa zmenili. Ospravedlňujem sa, milé Fun Rádio, navždy zostaneš ikonou mojej mladosti, ale tie tvoje večne sa opakujúce populárne odrhovačky mi už naozaj lezú na nervy a ten sarkazmus v tvojich Fun News je akýsi úbohý. A na tie akože trendy dialógy či monológy tvojich moderátorov som vyslovene alergická. Ja viem, nie je to tvoja vina. To len ja som sa stala obstarožnou tetkou. Čo si v aute cestou do roboty púšta na plné gule rádio Regina a Karola Duchoňa. A ešte s ním aj nahlas vyškrekuje. „V dolináááááách....“
Šoférujem si teda do práce, meditujem nad ľúbozvučnosťou Duchoňovho hlasu a premýšľam, čo iné ešte dokazuje, že už som v pokročilom veku. Kým dorazím do práce, zoznam znakov mojej obstarožnosti je pekne dlhý:
Neznášam chodenie po obchodoch a nakupovanie handier
Už si nemyslím, že byť slávny je super
Namiesto rušných veľkomiest plných neodolateľných príležitostí vyhľadávam samotu polí a útulnosť lesov (v New Yorku som bola dva krát, prvý krát ma jeho pulzujúci frmol fascinoval, zatiaľ čo druhý krát ma tá vtieravá atmosféra nekonečného ruchu takmer pripravila o rozum)
Namiesto zhromažďovania vecí a bohatstva radšej zhromažďujem zážitky (stačí sa prísť pozrieť do našej pivnice, aby človek videl, koľko blbostí dokáže jedna obyčajná rodina naakumulovať za 10 rokov „spokojného“ života)
Čítam dlhé knihy namiesto krátkych článkov v magazínoch
Zaujímajú ma životopisy tých, čo niečo významné dosiahli než to, čo včera jedla nejaká práve populárna celebrita (súčasné celebrity takmer vôbec nepoznám, čím sa často dostávam do trápnych situácií pri rozhovoroch s inými)
Okrem krásneho slnečného počasia dokážem oceniť aj hmlistý, daždivý a studený deň (k milovaniu mrazivého počasia som sa zatiaľ neprepracovala, ale dajte mi prosím ešte zopár desaťročí)
Okrem žiarivej palmovej pláže si viem predstaviť dovolenkovať aj na strmých útesoch bretónskeho pobrežia zahalených ťažkými oblakmi a šľahaných ostrým vetrom
Už nepozerám telku
(Upozornenie pre právnikov pociťujúcich nutkanie napadnúť objektívnosť či právnu relevantnosť mojich tvrdení: Vyššie uvedené znaky obstarožnosti sú čisto subjektívne. Isto sa nájde mnoho čitateľov, ktorí sa danými charakteristikami vyznačujú či vyznačovali v omnoho mladšom veku. V takom prípade ich nazveme znakmi zrelosti, prípadne znakmi inakosti. Koniec upozornenia.)
Možno by ste si povedali, že keď si človek konečne uvedomí, že sa z neho stala obstarožná tetka, prinesie to zo sebou nevyhnutné pocity melanchólie či dokonca depresie. Kupodivu, nič také som nepociťovala. Vlastne som sa potešila, že sa mi značne rozšírili obzory. Viete, byť odkázaný len na počúvanie populárnej hudby a jedinej akceptovateľnej stanice je v skutočnosti dosť obmedzujúce. Veď existuje aj jazz, country, blues či dokonca vážna hudba (mimochodom, toto je moja najobľúbenejšia: https://youtu.be/A_4nnyUV_to).
A už sa teším, ako sa mi za pár desaťročí obzory ešte o kúsok rozšíria. Už sa totiž neviem dočkať, keď sa mi začnú páčiť dychovky.
P.S. Na záver si dovolím pripojiť link na článok Martina Gondu z Trendu, ktorý tvrdí, že spoločnými znakmi poslucháčov rádia Regina nie je ani tak vek, ako skôr to, že sú iní. Dobre teda, možno sa zo mňa predsa len nestala obstarožná tetka, ale len „iná“ tetka. (http://medialne.etrend.sk/radia/milovane-radio-regina.html)
