Ježiško, Santa Klaus alebo skriňa?

Autor: Danica Chames | 23.12.2015 o 11:30 | Karma článku: 7,70 | Prečítané:  1288x

Kto nosí vianočné darčeky? Vhodných kandidátov je hneď niekoľko, ale u nás je to, prosím pekne, skriňa.

Moje deti sa pomaly dostávajú do veku, kedy už treba podobnú otázku očakávať. Môj šesťročný sa pár týždňov dozadu opýtal, či existuje veľa Ježiškov. Videl totiž v telke reportáž o výročnom stretnutí Santa Klausov, bolo to niekde v Austrálii, kde sa ich stretlo niekoľko stovák a spolu sa kúpali v mori. Áno, kúpali sa oblečení vo svojich zimných mundúroch.

Odpovedala som pohotovo. Ježiško je len jeden, ale je veľa ľudí, ktorí sa zaňho vydávajú. Viac ho našťastie nezaujímalo. Lenže táto otázka ma prinútila zamyslieť sa nad tým, čomu vlastne moje deti veria a prečo. Zdá sa mi, že to majú akési pomotané. Podľa všetkého si myslia, že darčeky nosí Ježiško, ktorý ale vyzerá ako Santa Klaus. Okolie sa ich pýta: „Tak, čo ti Ježiško priniesol?“ a potom vidia v knihách a v telke do červeno-biela oblečeného zaokrúhleného deduška, ktorý letí na saniach a roznáša darčeky. Tak, čo iné by si tie deti mali myslieť.

Zaujímalo ma, ako sú na tom iné deti, a tak som oslovila kolegyne-matky. Výsledky prieskumu boli zaujímavé. Väčšina mamičiek sa zubami nechtami snaží, aby ich deti čo najdlhšie verili v „zázraky“. A tak tajne balia darčeky, schovávajú ich do skríň a kým deti dojedajú vianočnú kapustnicu, tajne vláčia prekvapenia pod stromček. Potom je skupina polo-realistických mamičiek, ktoré hovoria deťom, že niektoré darčeky nosia príbuzní, a niektoré Ježiško. To sú tie matky, ktoré nie sú ochotné vzdať sa kapustnice.

Ale je aj pár takých, ktoré mjú na celú problematiku zázraku úplne iný názor. Ako skutočne veriace osoby sú presvedčené, že zázraky existujú. Napríklad také Ježišovo zmŕtvychvstanie. Lenže tým, že deťom tvrdíme, že darčeky nosí Ježiško, Santa Klaus, či iná zázračná osoba vlastne celý princíp zázraku znehodnocujeme. Deti totiž časom zistia, že to nie je pravda, že to sú len také povedačky pre deti, a podobne sa budú stavať aj k tým skutočným zázrakom.

Ja si však myslím, že najlepší spôsob ako uveriť zázraku je jeden zažiť (aj keď tí praví veriaci vraj uveria aj bez dôkazu). A ten zázrak, čo sa mi prihodil, sa týkal mojej skrine. Patrím totiž do kategórie mamičiek, čo schovávajú do skríň a nejedia kapustnicu. Darčeky nakupujem priebežne. Nie, ako niektorí, týždeň pred Štedrým dňom. A tak sa ich v tej skrini počas roka nakopí hneď niekoľko. Akosi som však pozabudla, že skriňu začali využívať moje deti na rôzne účely: schovávanie, prezliekanie do ženských šiat (to ale, prosím, nikomu nehovorte), či skrývanie vecí, ktoré nechcú, aby dostal do rúk súrodenec. Napríklad taký tablet. No a už asi tušíte, čo tam jedného krásneho novembrového dňa objavili.

„Maminka, kto doniesol tieto darčeky?“ dobehli za mnou upachtení. „Aké darčeky?“ spýtala som sa nechápavo. Doviedli ma pred skriňu, kde stála kopa s asi tuctom rôznych darčekov. Niektoré už boli dokonca zabalené. Úplne som stratila reč. Prekvapene som prechádzala pohľadom z kopy na skriňu a na svoje deti a urputne premýšľala. Čo im teraz poviem? Že ich Ježiško doniesol predčasne? Že to bol jeden z tých kúpajúcich sa pomýlených Santa Klausov? Že som ich tam schovala ja? Nenapadlo mi nič lepšie, a tak som zajachtala: „tie, tie, tie darčeky doniesla skriňa“. Chvíľu na mňa neveriacky hľadeli až sa nakoniec ten mladší, päťročný, obrátil na svojho brata a vzrušene zvolal: „ty brďo, tá skriňa je zázračná!“ Starší sa okamžite pridal k jeho nadšeniu a piskľavým hlasom zakričal: „ty kokšo, poďme ju prehľadať, možno tam toho bude viac“.

A tak som bezradne stála pred svojou vlastnou skriňou a zúfalo sledovala, ako moje deti, ktoré si medzitým dovliekli stoličky, vyhadzujú oblečenie na zem a vyťahujú jeden darček za druhým. Celkovo ich bolo asi dvadsať. Mnohé z nich boli úplné maličkosti, ako napríklad zubné kefky s vianočným motívom, ale predsa. Potom si uprostred rozhádzaných blúzok a nohavíc urobili novembrové Vianoce. Keď sa môj muž vrátil z práce, vzrušene ho čakali pri dverách a hneď mu položili zásadnú otázku: „Tatino, vieš, kto nosí darčeky?“ „Kto?“ opýtal sa môj muž akoby to nevedel. „No predsa skriňa!“ zvolali jednohlasne a utekali späť k svojej kope darčekov.

Odvtedy som chodila skleslo po dome a rozmýšľala, aké to budú Vianoce bez darčekov. Alebo im strčím pod stromček tie rozbalené, okukané? Alebo pôjdem von medzi šalejúce davy, ktoré si nechávajú všetko na poslednú chvíľu, a kúpim nové? A potom sa stal ten zázrak. Práve som dokončovala upratovanie mojej znešvárenej skrine a utierala prach na najvrchnejšej poličke, ku ktorej sa dá dostať len rebríkom. A hádajte, čo som tam objavila. Štyri darčeky. Štyri! Vôbec si nespomínam, že by som ich tam bola dávala. Museli sa tam objaviť zázrakom. Zoskočila som z rebríka a utekala za svojim mužom. Šeptom, ale s rozžiarenou tvárou som sa ho opýtala. „Miláčik, vieš kto nosí darčeky?“ Pozrel na mňa ako na blázna. Na odpoveď som ale nečakala. „No predsa skriňa!“       

P.S. Táto príhoda sa stala pred pár rokmi. Odvtedy som mala čas si čosi uvedomiť o podstate zázrakov. Raz za tisíce rokov sa stane nejaký ten veľký zázrak, ale väčšina zázrakov je malých a nenápadných. Skrývajú sa v každodenných, sem-tam až triviálnych, udalostiach nášho života a nevšímavý pozorovateľ by ich mohol ľahko prehliadnuť. Dokonca povedať, že to bola náhoda. Najväčším zázrakom zo všetkých je teda naša schopnosť rozpoznať tieto mini zázraky a dokázať sa z nich tešiť. Lebo žitie bez zázrakov je akési ... čo ja viem ... prázdne. Ako tá skriňa plná šiat, ale bez darčekov.

Tak teda choďte, prehľadajte svoju skriňu a nájdite pár malých zázrakov! 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?