O darebákoch, ničomníkoch a politikoch

Autor: Danica Chames | 1.3.2016 o 6:21 | Karma článku: 8,62 | Prečítané:  2092x

Opäť sa raz blížia voľby. A ja si znovu vravím „všetci sú to darebáci, tak načo sa vôbec unúvať“. Tentoraz však trocha mením postoj. A unúvať sa idem.

Začalo to nenápadne. Hľadala som pre svojich pokročilých študentov nejaký zábavnejší materiál. Len tak pre zmenu. „Už dávno sme nemali škaredé slová,“ hovorím si. Jedna z najobľúbenejších tém študentov anglického jazyka rôznych vekových kategórií. A tak som sa pohrabala v plátku zvanom New York Times a po chvíli hľadania našla to pravé

Článok pojednával o politikoch a podľa očakávania obsahoval hneď niekoľko „pekných“ škaredých slov. Napríklad scoundrels (ničomníci), vultures and rats (supy a potkany), scum of the earth (spodina, chrapúni), crooks (podvodníci, darebáci), bums (vandráci) či dokonca dust-licking pimps (prach lížuci pasáci).

Možno by ste neverili, ale nadávanie na politikov má i v krajine akou je USA bohatú históriu. Uvedený článok spomína napríklad notoricky známeho newyorského senátora Roscoa Conklinga, ktorý v politike pôsobil v druhej polovici 19.storočia. Bol to nadutý republikán, zástanca body buildingu, boxu a výstredného oblečenia. Novinárom, ktorí písali o jeho škandalóznych sexuálnych vzťahoch hrozil vraždou a aj jeho vlastný životopisec uznal, „že to nebol príjemný človek“.

Ako však autor článku (politický historik) poznamenáva, hádzanie všetkých politikov do jedného špinavého vreca má za následok stav, keď je oveľa ťažšie zbaviť sa tých skutočne zlých. „Podobne ako to robia i dnes, občania reagovali na darebákov ako bol Conkling tým, že obviňovali všetkých vo Washingtone. Nech je to akokoľvek uspokojujúce, takýto prístup situáciu iba zhoršuje  a učí všetkých politikov (i tých relatívne slušných) byť menej transparentní, menej demokratickí, viac zaviazaní bohatým záujmom, ktoré ich dokážu ochrániť pred hnevom voličov. Dokonca aj takí bezúhonní štátnici, akým bol napríklad William H. Seward, považovali verejné odsudzovanie za natoľko plamenné, že bolo bezpečnejšie skrývať pred verejnosťou svoje skutočné názory,“ píše autor článku.  

Ak ste ešte nikdy nepočuli o amerických prezidentoch ako Benjamin Harrison či William McKinley, toto je presne dôvod prečo. Politické strany sa podľa autora postupne naučili nominovať nenápadných, neškodných, možno aj trochu nudných kandidátov, o ktorých sa málo hovorilo, a tak sa im ani nedalo nič vytknúť. Za týmito rezervovanými mužmi však stáli obrovské monopoly. Ak skorumpovaný politik z roku 1870 ukradol tisíce pre svojich kamošov, slušný senátor z roku 1890 nasmeroval milióny ku korporáciám z oceliarskeho, uhoľného či cukrovarníckeho priemyslu. Verejné záležitosti tak ovládali veľké firmy a nie bežní voliči.     

Ak verejnosť hanobí všetkých politikov bez výnimky, a to platí ako v USA, tak aj u nás, podporuje tým myšlienku, že demokratickému systému (založenému na volebnom práve) sa nedá veriť. Zároveň tým tlačí kandidujúcich politikov do tichej závislosti na bohatých darcoch. Politikom to ponúka dobrý dôvod stiahnuť sa z verejného života a mnohých dobrých to dokonca odrádza od myšlienky do politiky vôbec vstúpiť. Ak ste človek bez chrbtovej kosti, zrejme vám to je jedno. Ale možno ste práve ten, ktorý chce niečo skutočne zmeniť k lepšiemu. A byť automaticky považovaný za darebáka či ničomníka, inými slovami politika, vám môže byť natoľko nepríjemné, že sa na celú politiku jednoducho vykašlete. Čím vlastne prenechávate voľné pole skutočným chrapúňom.    

V nastávajúcich parlamentných voľbách možno nie je výber kandidátov úplne taký, ako by sme si predstavovali. Skúsme ale nájsť aspoň jedného, ktorý sa zdá byť najmenej ničomným. Ja jedného takého mám. Niežeby bol čistý ako ľalia. Veď kto z nás naozaj je. A tiež si nedokážem mne dostupnými prostriedkami jeho čistotu overiť.

Ale viete čo? Ja to tentoraz risknem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?