O pravdepodobnosti

Autor: Danica Chames | 18.6.2016 o 11:23 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  778x

V živote človeka nastane sem-tam chvíľa, keď sa musí seriózne zamyslieť nad pravdepodobnosťou. Napriek tomu, že sa inak považuje za matematického analfabeta. 

 Takou chvíľou je napríklad stav, keď traja členovia jeho domácnosti podľahnú črevnému vírusu presne v čase, keď prebieha kompletná rekonštrukcia kúpeľne.

Kým pridŕžam misku, do ktorej môj syn kŕčovito vyprázdňuje obsah svojho žalúdka, tuho uvažujem, aká je asi pravdepodobnosť, že má človek v určitý deň črevnú virózu. Táto úvaha je však na okamih prerušená inou, praktickejšou myšlienkou. „Ako sa zbavím obsahu tej misky, keď je odstavená voda? A ešte asi pár hodín, a možno aj pár dní, bude.“ Na nič múdre neprídem, a tak sa vrátim k pôvodnej úvahe o pravdepodobnosti.    

Naozaj netuším, ako sa taká pravdepodobnosť počíta a fakt sa mi to nechce googliť, ale išla by som na to asi takto. Skúsim si predstaviť, ako často asi človek máva črevnú virózu. Čo ja viem? Raz za dva roky? Potom by som si vyrátala, koľko dní asi priemerný človek žije a potom by som to nejako vynásobila alebo vydelila alebo čo ja viem čo a vyšlo by mi jedna ku pár tisíc alebo tak nejak. Jednoducho jedna ku veľa. Potom by som si podobným spôsobom vypočítala pravdepodobnosť toho, že človek v určitý deň rekonštruuje kúpeľňu. Keďže túto činnosť vykonáva zhruba raz za dvadsať rokov (aspoň v mojom prípade), tá pravdepodobnosť by mi mala vyjsť jedna ku viac ako pár tisíc. Teda jedna ku mega veľa.

No a nakoniec by som sa pokúsila zistiť, aká je asi pravdepodobnosť toho, že sa obe aktivity odohrajú presne v ten istý deň. Logicky si myslím, že by to malo vyjsť jedna ku mega mega mega veľa, ale prakticky viem, že to je len jedna ku menej ako mega veľa. V praxi totiž funguje niečo, čo bežní ľudia nazývajú Murphyho zákony alebo jednoduchšie „Keď sa to po..., tak sa to poriadne po...“ alebo ešte jednoduchšie „Na posr... aj hajzel spadne“, ja by som to však odborne nazvala ´zákon združovania nepravdepodobných pravdepodobností´. Čiže pravdepodobnosť toho, že sa nejaký nepravdepodobný jav stane sám osebe je oveľa menšia než pravdepodobnosť toho, že sa dva alebo viac nepravdepodobných javov odohrá naraz. A čím sú tie javy menej pravdepodobné samé osebe, a čím pre človeka negatívnejšie, tým pravdepodobnejšie je, že sa odohrajú naraz.

Ešte stíhate sledovať moju pravdepodobnostnú úvahu? Ak nie, nevadí. Aj tak sa musím vrátiť k tej prvotnej praktickejšej myšlienke o vyčistení vyprázdňovacej misky, keďže teraz má nutkanie na vyprázdnenie obsahu žalúdka aj môj druhý syn. Uvažujem tiež, či by nebolo lepšie požiadať majstrov, aby prerušili na pár dní svoju činnosť a pustili vodu. Aby bola funkčná aspoň toaleta. Lenže. Viete ako dlho sme na tých majstrov čakali? A viete ako dlho na nich budeme čakať, ak teraz odídu a začnú si robotu niekde inde? Možno by som to vedela hodiť aj do nejakej pravdepodobnostnej rovnice, ale netreba. Osobná skúsenosť je často veľavravnejšia než všeobecný pravdepodobnostný údaj.

V živote človeka jednoducho sem-tam nastane chvíľa, keď sa musí chovať čisto prakticky. Hoci sa inak považuje za súcitného a karanténu dodržiavajúceho občana. A musí teda nechať majstrov pracovať, kým ešte vládzu. Teda kým ešte zvládajú používať kúpeľňu na pracovanie a nie na vyprázdňovanie. 

Takže nechám pánov majstrov pekne pracovať a vyprázdňovaciu misku vyčistím v záhradnej kadi s dažďovou vodou. Potom sa vrátim do domu a skontrolujem, ako je na tom svokor. Je bledý ako stena a schúlený do klbka oddychuje na gauči. Ale jeho vyprázdňovacia fáza už, našťastie, skončila. Stihol to, kým sa búrali obklady a kým ešte nebola odstavená voda. Vo všetkom zlom treba nájsť aspoň pár pozitív. Idem mu teda navariť slepačí vývar. Liek na všetko. Aha, vlastne nie je voda. A z dažďovej by to asi nebolo ono. Tak nič.

O pár dní, kým si pridŕžam misku pod bradou a kŕčovito vyprázdňujem obsah svojho žalúdka, mi zazvoní telefón. Neúnavne vyzváňa. Naveľa sa mi ho podarí nejako zdvihnúť. „Panička, zajtra vám dojdeme nahodiť tú klímu. Voľakto nám vypadol.“ Moje mlčanie asi volajúci považuje za zaváhanie, ale ja len potrebujem potlačiť ďalší kŕč. „Viete potom už nebudeme mať čas celé leto. A má byť zase horúce,“ dodá presvedčivo. Tentoraz moja pravdepodobnostná úvaha prebehne veľmi rýchlo. Už v tom mám prax. Človek si dáva inštalovať klimatizáciu raz za život. Niekedy aj menej často. Pravdepodobnosť jedna ku mega veľa na druhú.

V živote človeka nastane sem-tam chvíľa, keď musí jednoducho zaťať zuby a vydržať. Potlačím ďalší kŕč a s námahou poviem: „Jasné, dojdite.“ 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?