Kúpeľňu alebo rozvod, miláčik!

Autor: Danica Chames | 16.8.2016 o 21:42 | Karma článku: 11,55 | Prečítané:  9737x

Fakt neviem, čo to s nami ženami je. Najskôr chceme novú kúpeľňu a potom, kým sa na nej ´tvrdo´ pracuje, nedokážeme vydržať bez tečúcej vody. Ani len úbohých šesť týždňov.

Začína to vždy mierumilovne. Ona povie: „Čo by si tak povedal na novú provensálsku kúpeľňu, drahý?“ On prekvapene zaklipká očami, pred ktorými sa mu začnú mihať štvorciferné sumy, a láskavo odvetí: „A aký je problém s tou starou, zlatko?“ Nakoniec si ale povie, že nová kúpeľňa je perfektná príležitosť ukázať jej, aký je on zručný, tvorivý a vynaliezavý.

Ona si to predstavuje nasledovne: Že on zaplatí, patrične inštruuje a ukontroluje piatich majstrov, ktorí nabehnú, urobia bum-bum a za tri dni je jej nová kúpeľňa hotová. Ona sa zatiaľ aj s deťmi odsťahuje k mame, v horšom prípade k svokre, kde si bude ďalej užívať luxus fungujúcej kúpeľne.

On si to však predstavuje inak: Že nezaplatí nikomu, prípadne iba jednému alebo dvom absolútne nevyhnutným odborníkom (elektrikár a inštalatér) a všetko ostatné si urobí sám, keď sa plný elánu vráti večer z práce. Cez víkend vypustí futbal a bicyklovanie a dorobí to, čo nestihol počas týždňa. Tých sedem dní to nejako vydržia aj bez tečúcej vody.

Realita je však úplne iná. A to hovorím z vlastnej neblahej skúsenosti. A z ešte neblahejšej skúsenosti mojej kamarátky Jany. Prerábka sa zväčša začne realizovať podľa jeho plánu. Veď ona je múdra a umožní svojmu drahému občasné drobné radosti plynúce z pocitu dominancie. Veľmi rýchlo sa však zistí, že termíny sa dostávajú do stále nepriaznivejšieho sklzu. Z týždňa sa stanú dva a z nich potom štyri, čo je vskutku kritické číslo. Štyri týždne je totiž 28 dní. A asi už tušíte, čo to znamená. Znamená to, milí muži, že ak rekonštrukcia kúpeľne trvá viac ako 28 dní, je veľmi pravdepodobné, povedala by som, že až takmer isté, že sa dostaví ten neslávne známy hormonálne nepriaznivý deň. Tých dní býva aj viac, ale jeden z nich je často doslova kritický.

Takýto hormonálne nepriaznivý deň sa v prípade mojej kamarátky Jany dostavil v jeden utorok. Jej muž Stano sa vrátil o deviatej večer z práce plný elánu, pričom mal v pláne prilepiť aspoň 5 ďalších obkladačiek, aby mohol ísť spať s pocitom, že z projektu kúpeľňa to pekne odsýpa. Svoju manželku však našiel vo veľmi zúboženom stave. Sedela na zemi uprostred obývačky plne zapratanej vecami zo starej kúpeľne, plus mnohými taľafatkami zo spálne (keďže tá nová kúpeľňa sa mala stať súčasťou spálne) a s hlavou v dlaniach uprene pozerala na svoju kuchyňu zapratanú balíkmi obkladačiek, lepidla, malty a, samozrejme, tonami prachu.

Nie je úplne jasné, ako ten rozhovor prebehol. A asi ani nie je nutné sa v tom teraz rýpať. Vieme predsa, že to celé mali na svedomí hormóny. Jana však tvrdí, že sa iba snažila povedať nasledovné (hoci vtedy použila iné slová): Že už túto situáciu ďalej nezvládne. Že chce, aby Stano zohnal nejakého profesionálneho obkladača, keďže on na dokončenie tej nekonečnej kúpeľne očividne nemá čas. Stano to však interpretoval úplne ináč: Že je neschopný dokončiť jednu prašivú kúpeľňu, že je totálna nula, nehodný jej priazne, a že to teda s najväčšou pravdepodobnosťou znamená rozvod. Nič nepovedal, hoci dosť očervenel, schmatol svoju mikinu a vybehol von do noci.

Asi o pol hodinu hormóny zmenili svoju hladinu a Jane to prišlo celé veľmi ľúto. Začala sa strachovať o svojho mužíčka a dokonca mu zavolala. „Ahoj Stanko. Kde si?“ opýtala sa nežne, keď to po desiatom zvonení konečne zdvihol. „Zháňam ti obkladača!“ vyštekol nevrlo. V skutočnosti sa však potuloval prázdnymi ulicami mesta a smutne nazeral do okien, kde bývali šťastné rodiny, ktoré si práve spokojne umývali zuby vo svojich starých neprovensálskych kúpeľniach.

Moja situácia sa dosť podobala Janinej s tým rozdielom, že môj muž najal aspoň jedného majstra. To však celý proces nijako neskrátilo. Na rozdiel od Jany, môj hormonálne nepriaznivý deň nastal v jeden piatok. Už od rána som čakala na majstra. Dostavil sa o štvrť na päť, aby konečne (po štyroch týždňoch) nahodil a spojazdnil umývadlo. Len čo sa do toho pustil, zistil, že mu chýba nejaká súčiastka, a tak vybehol von ju kúpiť. Medzitým sa z práce vrátil aj môj manžel a spolu s mojim svokrom zvedavo nakúkali do kúpeľne plný nadšeného očakávania slávnostného finále.

O pol hodinu sa majster vrátil a po pár minútach zistil, že mu chýba ďalšia súčiastka. Pozrel ustarane na hodinky a oznámil, že už je päť hodín, všetky stavebniny zavreli, a že to teda bude musieť prísť dokončiť v pondelok. Všetci bezstarostne pokrčili plecami, iba moje hormóny vyskočili do hladiny nadkritického množstva, čo zväčša vedie k nepredvídateľnému správaniu. Z celej sily som udrela päsťou do steny, dosť škaredo zahrešila (pred všetkými tými mužmi) a hlasom podobným syčaniu hada som oznámila: „Tá kúpeľňa dnes bude dokončená, inak za seba neručím!“ 

Potom som sa otočila na podpätku a aj s deťmi odišla na triednu opekačku pri príležitosti blížiaceho sa konca školského roka. Ešte než som stihla tresknúť dverami, začula som, ako svokor hovorí: „Chlapi, kvetinka sa hnevá, čo budeme robiť?“ Vonkoncom ma nezaujímalo, čo chcú robiť, bola som však pripravená do bodky naplniť svoju hrozbu. Hoci som netušila, v čom vlastne spočíva.

Už som mala opečené štyri špekačky a asi šesť plátkov slaniny, môj muž však stále nechodil. Nakoniec som sa odvážila mu zavolať. Jeho hlas pripomínal pohrebnú melódiu. Oznámil mi, že súčiastku zohnali, všetko zapojili, točku namontovali a ... nič. Žiadna voda. V telefóne nastalo hrobové ticho. „Tým chceš akože povedať, že sa všetky trubky musia znova vybúrať?“ povedala som nakoniec s miernym šialenstvom v hlase. „Netuším,“ odvetil. „No, akých majstrov si si najal, takú robotu si dostal!“ odvrkla som urazene a zavesila. Ostatným opekajúcim rodičom som vysvetlila dôvody neprítomnosti môjho manžela a nasledujúce dve hodiny počúvala hororové príbehy z mnohých rekonštrukcií kúpeľní. To môjmu hormonálne nepriaznivému stavu nijako nepomohlo.

Nakoniec sa môj manžel dostavil s vyčerpaným výrazom v tvári a všetkým zvedavcom vysvetlil, že problém bol v novej batérii, ktorá obsahovala guču čohosi, čo ju úplne upchalo. Guču odstránili a hotovo. Sú predsa šikovní, zdôraznil, pričom ma prebodával pohľadom. Potom zjedol dve studené špekačky a tri slaniny, čo som mu opiekla, ale až do druhého dňa sa so mnou nerozprával.

Naše nové provesnálske kúpeľne sú krásne. Ale, ako sme sa s Janou zhodli, tá voda, čo v nich tečie má akúsi pachuť. Pachuť rozvodu. Ženy, poviem vám, neviem, či to naozaj stálo za to.

 

P.S. Pred pár dňami som neuvážene listovala v akomsi časopise a zbadala nádhernú toskánsku kuchyňu. Áno, viem. Pokoj v rodine je veľmi dôležitý. Nadovšetko. Ale tá kuchyňa bola naozaj prekrásna...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?