Prepáč, Donald, tú bombu som ti poslal omylom

Autor: Danica Chames | 10.2.2017 o 11:07 | Karma článku: 5,60 | Prečítané:  900x

Niekedy je veľmi užitočné pozorovať deti pri hre. Človek pri tom čo-to pochopí z diania vo svetovej politike. Napríklad aj to, že mnohé veci sa dejú iba omylom. 

Môj osemročný syn a jeho o dva týždne starší kamarát stáli pred X-Boxom pripravený k akcii. Telá napäté, tváre nekonečne sústredené, ruky vzpriamené pred sebou. Pozorne hľadeli na svoju časť obrazovky virtuálne prepolenú na dve súperiace časti. Môj syn si vybral červené závodné auto, jeho kamarát preferuje modrú.

Pravidlá boli jasné. Dlaniam je povolené sa pohybovať iba zo strany na stranu. Akoby krútili volantom. Tým sa ovláda pohyb automobilu doprava či doľava. Žiadne postrkovanie rúk dopredu. Týmto gestom sa aktivuje turbo. A ako sa chlapci dohodli, toto kolo nikto turbo používať nebude. Aplikovali teóriu vyrovnaných zbraní.

Vydržalo im to niekoľko zákrut a pár krátkych roviniek.

Na nasledujúcej dlhšej rovinke však môj syn viditeľne zaostával. Škeril sa a zatínal zuby akoby tým mohol zvýšiť otáčky imaginárneho motora. Nakoniec však neodolal a prudkým trhnutím kŕčovito vystrel obe ruky pred seba. Jeho červený automobil vypustil hustý kúdol dymu a náhle zrýchlil tak, že najbližšou zákrutou preletel ako blesk. V jeho očiach sa na okamih zjavila iskierka triumfálneho zadosťučinenia, ktorá však bola vzápätí nahradená čímsi podobným zahanbeniu, možno až strachu.

„Prepáč, to turbo som dal omylom,“ zvolal rýchlo, pričom sa mierne natočil k svojmu kamarátovi. Nasledujúcu zákrutu už suverénne viedol. Vyrovnanosť zbraní sa narušila. Kamarát chvíľu nerozhodne mlčal prešľapujúc z nohy na nohy očividne bojujúc sám so sebou, potom sa obrátil na môjho syna a so zápalom v očiach vykríkol: „Tak aj ja dám turbo omylom!“     

Sediac na neďalekom gauči som vybuchla v hlasný smiech. Chlapci ku mne trocha prekvapene obrátili svoje vzrušené tváre, o sekundu sa však otočili späť k obrazovke rukami šermujúc do strán i zúrivo ich tlačiac dopredu. Slzy mi stekali po lícach a možno to naozaj bolo len tým zahmleným pohľadom, ale odrazu som namiesto detských tvári uvidela isté dobre známe podobizne ... možno to ani neboli konkrétne oni, len akési všeobecné reprezentácie svetových politických lídrov. Okuliare som nadvihla nad čelo, oči si pretrela okrajom rukáva a keď som opäť vzhliadla k deťom, už to zase boli oni, tváre sústredené na obrazovku.

Kolo nakoniec vyhral môj syn. Víťazoslávne zdvihol ruky nad hlavu a na znak úspechu trocha pokrútil zadkom. Jeho kamarát mal v očiach zmes hnevu a sklamania a o chvíľu oznámil, že už musí ísť domov. Odišiel bez pozdravu očividne nasrdený. Môj syn vyhlásil, že ho už nikdy k nám nepozve a celý večer si sám skladal zložité stavby z drevených kociek, akoby tým chcel dokázať, že on žiadneho kamaráta vlastne nepotrebuje. Až neskoro večer, keď už ležal v posteli mu to prišlo celé ľúto a trocha si poplakal. „Turbo je blbosť,“ povedal rezolútne. Naveľa priznal, že už teraz mu je za kamarátom smutno a nevie, ako to vydrží do najbližšieho stretnutia. 

Kým som zaspávala, neschádzali mi z mysle podobizne svetových lídrov, ktoré som cez slzy smiechu na moment zazrela v tvárach súperiacich detí. Uvažovala som o sebectve. Každé dieťa, ako aj mnoho dospelých, mu z času na čas podľahne. To je vlastne normálne. Ale potom si večer ľahneme do postele a príde nám za niekým ľúto. Niekto nám chýba alebo niekoho z vďaky za jeho prítomnosť potľapkáme jemne po vlasoch. A niektorí si možno aj sebakriticky povedia, že sa nabudúce posnažia tomu turbu odolať. Schopnosť odolávať vlastnému sebectvu sa tak stáva znakom našej zrelosti.

Sú však aj takí, ktorí majú sebectvo zakomponované do svojho dlhodobého politického programu. S akými pocitmi asi zaspávajú oni?

Naveľa som vhupla do krajiny snov s jednou rozporuplnou úvahou tróniacou na múre môjho vedomia. Hovorieva sa, že politici sa často chovajú ako deti. Ale keby sa naozaj chovali iba ako deti, tento svet by bol rozhodne lepším miestom na život.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Korupcia je aj problém našej mentality

Prezident Andrej Kiska hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo sa ďalej štrajkuje

Pri najnižšom tabuľkovom plate je štvoreurový rozdiel.

KOMENTÁRE

Od jablka aspoň k paštéte. Kam sa dostanú štrajkujúci

Keď sa ozvali z vedenia VW, čakali sme, že využijú právnikov.


Už ste čítali?