reklama

Objím svoj radiátor!

Radiátor je jeden úžasný nedocenený stroj. Patrične oceniť ho dokážu len tí, ktorí sa neuvážene vyberú na takzvaný romantický víkend na farme a ubytujú sa v rustikálnom dome vykurovanom kachľami na drevo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Takýmto romantickým bláznom som sa nedávno stala aj ja. Doteraz znášam neblahé následky. Jedným z týchto následkov je aj to, že som začala nenávidieť vôňu dymu. Odjakživa som milovala, keď susedia z konca ulice založili táborák, vytiahli z garáže veľký stôl a k hostine prizvali všetkých susedov. Teraz vzdorovito zatváram okná a v svojej hermeticky uzavretej kuchyni sa radšej oddávam novo-získanej alergii na oheň.

Ale to už predbieham. Vráťme sa radšej na začiatok.

„Spať budete v najstaršom dome v dedine,“ vyhlásil farmár pričom sa tváril patrične hrdo. Jeho slová, ako aj samotný pohľad na chutný domčúrik s malými oknami a hrubými múrmi, pôsobili vskutku romanticky. Pridelený nám bol priestor s dvomi spálňami, kuchyňou a kúpeľňou. V spálňach sa nachádzali prekrásne starodávne kachle, kuchyňu zdobila klasická pec ako vystrihnutá z rozprávky o Jankovi a Marienke. „Tu máte drevo,“ pokračoval farmár obracajúc sa na môjho manžela, čím ho automaticky pasoval za hlavného kuriča. „Ale dávajte pozor, dokáže sa to tu poriadne prekúriť. V tejto spálni vie byť aj 40 stupňov,“ dodal a ukázal na útulnú miestnosť so štyrmi posteľami, ktorá pripomínala rozprávku O troch medveďoch. Alebo to bolo o štyroch?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako najzimomravejšieho člena rodiny ma táto informácia veľmi potešila. Najmä, ak vezmeme do úvahy fakt, že som v nose a v krku už asi dva dni aj tak cítila nepríjemné šteklenie a predpoveď meteorológov na víkend obsahovala slová ako poloblačno a teploty od 4 stupňov v noci po maximálne 14 počas dňa. Hoci vonku mohlo byť v tom momente zhruba 12 stupňov, ak práve svietilo slnko, teplotu vnútri domu som s trochou preháňania odhadovala na osem. Už vtedy som začala mať nedobré tušenie. Len čo som manželovi pomohla ponosiť tašky z auta do domu, pridelila som mu čestnú úlohu zakúriť v peci, ktorej sa s radostným výrazom v tvári okamžite ujal. Ja a deti sme sa zatiaľ vybrali pozdraviť miestnu zver.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Romantický pobyt na farme v rustikálnom dome s kachľami mal na mňa nečakaný edukačný dopad. Pomerne rýchlo ma naučil chápať určité dobre známe fyzikálne zákony, ktoré nás kedysi dávno učili v škole, ale ktoré si moderní ľudia majú len zriedka kedy možnosť overiť na vlastnej koži. Napríklad taký zákon hrubých múrov. Ak si ho už zo školy nepamätáte, tento zákon znie nasledovne: Hrubé múry zabezpečujú dlhodobé udržanie určitej teploty vnútri domu. Čo platí aj pre teploty pod desať stupňov. V praxi to znamenalo, že hoci sme všetci členovia rodiny poctivo a pravidelne prikladali do pece, teplota sa zdanlivo nemenila. Alebo len veľmi, veľmi mierne. V podstate trvalo dva dni, kým sa dalo konštatovať, že je v dome príjemne. Teda vo chvíli, keď sme farmu opúšťali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presný názov ďalšieho zákona, ktorý sa nám podarilo potvrdiť v praxi, si nepamätám, ale dal by sa nazvať zákonom nekonštantného rozptylu teploty. Alebo, ak by ste ho chceli vysvetľovať deťom, zákonom pecivála. „Prečo sa Jano najradšej váľa pri peci?“ spýtali by ste sa na úvod lekcie. „Pretože práve tam je najteplejšie.“ V realite to znamenalo, že môj muž, ktorému bola ako hlavnému kuričovi a udržiavateľovi ohňa pridelená posteľ priamo pri peci, spal iba v tielku a trenkách, zatiaľ čo ja, spiaca pri okne, teda zhruba 4 metre od pece, som mala po celú noc na sebe 5 vrstiev oblečenia. V podstate som si pred vhupnutím do perín vyzliekla iba zimný kabát. Napriek tomu som väčšinu noci drkotala zubami, smrkala a kýchala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledujúci fyzikálny zákon by som ani tak nenazvala zákonom ako skôr pravidlom sedliackeho rozumu. Farmár síce povedal, že teplota pri peci môže dosahovať aj 40 stupňov, akosi však zabudol dodať, že tento stav sa dá dosiahnuť a dlhodobo udržať len pri určitom intervale prikladania do pece. Veľmi rýchlo sme zistili, že tento interval je zhruba raz za dvadsať minút. To sa ukázalo ako dosť problematické, najmä ak ste pri svojom pobyte na farme chceli robiť aj niečo iné než prikladať do pece a hlavne, ak ste plánovali si v noci chvíľu aj pospať. Počas dňa sa môj manžel venoval svojim kuričským povinnostiam relatívne poctivo, ale len čo večer zaľahol, akoby ho jeho zodpovednosť úplne opustila. Zrejme aj preto, že spal hneď pri peci. A jemu bolo stále dosť teplo, i keď tá už dohasínala.

A tak som bola voľky-nevoľky donútená prevziať kuričské povinnosti na seba, hoci, úprimne priznávam, sa mi príliš nedarilo. Darmo som hlboko vo svojich zhýčkaných útrobách pátrala po genetických stopách pravekých žien – udržiavateliek ohňa, dosiahla som len to, že sa miestnosť naplnila dymom, čím som rozkašľala seba aj deti. Manžel naďalej zanovito ale spokojne chrápal.

Poviem vám, noc to nebola vôbec príjemná, ale najťažšia skúška ma čakala až ráno. Viete si vôbec predstaviť, aké to je, sadnúť si po prebdenej a premrznutej noci na ľadovú záchodovú dosku? Asi nie. Kde by ste také niečo mali možnosť v dnešnej dobe zažiť? Ak by sa vám to ale niekedy predsa len prihodilo, mám pre vás dobrú správu v podobe ďalšieho potvrdeného fyzikálneho zákona. Naše telá sú v podstate isté mini reaktory vyžarujúce teplo do svojho okolia a hoci disponujú teplotou pod 37 stupňov, i tak dokážu pomerne rýchlo zohriať objekty, ktorých sa dotýkajú.

V pondelok prvého mája, teda dva dni po našom príchode, som bola konečne schopná motať sa po kuchyni bez začmudeného zimného kabáta a ostatným (tým viac romantickým) členom našej rodiny dokonca začalo byť ľúto, že odchádzame. Mne teda nie. Zhruba 80minútovú cestu domov som nejako prežila, ale len čo som rozrazila dvere nášho vykúreného domu, letmo som pozdravila svokra a ihneď sa vrhla k najbližšiemu radiátoru, ktorý som láskyplne objala vychutnávajúc si jeho jemné ale konštantné vyžarovanie. V tejto polohe som zotrvala minimálne 30 minút pociťujúc pritom nesmiernu hrdosť na ľudské pokolenie, ktoré bolo schopné vymyslieť taký úžasný stroj.

Neblázni zlatúšik, tebe fakt nie je zima, aj keď sa v tvojom dome vôbec nekúri?
Neblázni zlatúšik, tebe fakt nie je zima, aj keď sa v tvojom dome vôbec nekúri? 
Danica Chames

Danica Chames

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  165x

Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík:  RodičovskéVzťahovéPríbehyAmerickéHaluzeNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu