Bez chlapa ... sa žiť nedá

Autor: Danica Chames | 29.6.2017 o 21:39 | Karma článku: 12,16 | Prečítané:  10227x

Neviem ako vy, ale ja nie som žiadna radikálna feministka. Sem-tam ma, pravdaže, nejaký ten chlap naštve, niekedy dokonca aj ten môj, ale zväčša razím teóriu, že bez chlapa sa žiť nedá.

Aby sme však toto mohli tvrdiť, musí byť splnená jedna základná podmienka. A tou podmienkou je, že ten chlap nesmie byť hňup. Koľko slušných žien už bolo dohnaných k radikálnemu feminizmu z jedného jediného dôvodu ... že ich chlap bol hňup. Prípadne ich otec alebo nejaký iný chlap (či chlapi) v ich okolí.

Ale prestaňme teoretizovať a prejdime ku konkrétnym faktom. Teda k môjmu chlapovi a k dôvodom, prečo sa bez neho nedá žiť. Po prvé je to pre to, že sa o mňa stará. Ja viem, znie to trocha banálne. Tu si však treba uvedomiť, že výraz „starať sa“ je výsostne subjektívny, a teda že pre rôznych ľudí môže mať rôzny význam. V mojom prípade to znamená pár vecí ... napríklad, že nosí domov peniaze.

Áno, aj to znie dosť banálne (dokonca dosť materialisticky), ale opäť si treba pripomenúť, koľko naozaj úžasných žien presedlalo na feminizmus len preto, že ich chlap nenosil domov peniaze. Boli potom nútené postarať sa o financovanie domácnosti svojpomocne, v práci narazili na nejakého hňupa šéfa, ktorý im povedal, že ako žene jej nemôže platiť toľko čo chlapovi, prípadne narazili na nejakého hňupa zákonodarcu, ktorý vymyslel nejaký diskriminačný zákon, a už bol oheň na streche. A možno by jej ten hňup-šéf či hňup-zákonodarca ani tak nebol vadil (veď nikdy predtým sa na takého veci nesťažovala), keby nemala doma hňupa, ktorý nenosil peniaze. Ako vidíme, všetko to teda začína tým domácim hňupom.

Starať sa v mojom ponímaní tiež znamená, že mám pocit, že som v živote svojho chlapa tou najdôležitejšou osobou. Teda ja a naše potomstvo. Prakticky to vyzerá tak, že len čo on skončí v práci, príde domov. Môj chlap chodí hneď z práce domov každý deň okrem štvrtka, kedy hráva squash, čo som sa dobrovoľne rozhodla mu tolerovať. V ostatné dni príde domov, sadne si do mojej kuchyne, niečo zje a pritom sa so mnou rozpráva. Niekedy sa aj nerozpráva, pretože si otvorí počítač a študuje fungovanie nejakej najvychytenejšej technologickej novinky, čo úplne nekorešponduje s pocitom, že som v jeho živote na prvom mieste, ale človek zase nemôže chcieť všetko a stále. Hlavné je, že sedí v mojej kuchyni a nie v kuchyni niekoho iného (alebo nejakej inej).

Môj chlap sa o mňa stará tiež tak, že mi pomáha robiť ťažké rozhodnutia. Napríklad: Už niekoľko mesiacov, možno aj rokov, rozprávam o tom, že by som vyskúšala dať sa ostrihať. Chápete, krátke vlasy som mala len raz v živote a aj to bolo strááááášne dávno, a tak odhodlať sa k tomuto razantnému kroku nie je vonkoncom ľahké. V pravidelných intervaloch podrobne rozpitvávam dôvody pre a proti a do tejto polemiky, pravdaže, zaťahujem aj svojho chlapa. Že krátke vlasy sú praktickejšie, najmä v lete. Človek sa až tak nepotí, vlasy po umytí rýchlejšie uschnú ... a okrem toho, v istom veku sa to už naozaj nehodí, aby žena mala vlasy po pás. Na druhej strane ale vraj platí, že dlhé vlasy sú paradoxne jednoduchšie na údržbu. Človek ráno vstane, učeše sa a hotovo. Žiadne fúkanie, žiadne pravidelné podstrihovanie. Taktiež si poväčšine myslím, že ženu robia práve dlhé vlasy.

Môj chlap ma zväčša trpezlivo vypočuje, ale pred pár dňami, zdá sa, mu tá trpezlivosť už došla a náhle sa rozhodol, že je konečne čas na akciu. Zohnal číslo na nejakú vychytenú kaderníčku z Bratislavy, ktorá strihá missky, a u ktorej jedno strihanie stojí zhruba 200 Eur, ale človek si môže byť istý, že ten účes bude naozaj exkluzívny. Taktiež je môj chlap pripravený tých 200 Eur zaplatiť, čo zrejme považuje za hodné toho, aby už na túto tému bolo konečne ticho.

Tak tomu hovorím chlap!

Okrem toho som si jeden večer všimla v jeho očiach isté podozrivé iskričky. Netuším, čo presne znamenajú, ale pre istotu teraz spávam v druhej izbe za zamknutými dverami, pretože môj chlap je schopný (pre dobro veci, samozrejme) mi z tých vlasov uprostred spánku kus odstrihnúť. Ak sa to stane, nezostane mi nič iné, len si tie vlasy dať konečne ostrihať, čím zistím, že to buď bol dobrý nápad, alebo, že to dobrý nápad nebol. A hotovo. Koniec podrobnému rozpitvávaniu dôvodov pre a proti, koniec pochybnostiam, koniec nekonečným rečiam.

Ďalší dôvod, prečo nie je možné bez môjho chlapa žiť je aj to, že za mňa robí veci, ktoré ja nezvládnem. Teraz nehovorím o takých samozrejmostiach, akými sú vynášanie ťažkého nábytku, výmena defektu či otváranie dobre zavarených marmelád. Nechcem tieto činnosti podceňovať, lebo aj oni dokážu osamelej feministke poriadne znepríjemniť život. Teraz však hovorím o ozajstnom rytierstve. Napríklad, keď sa môj chlap vybral zachrániť gumáky, ktoré uviazli môjmu synovi v hlbokom (človeka vťahujúcom) blate, a ktoré som ja nedokázala vyhrabať a týmto hrdinským činom utopil ďalší pár gumákov (ktoré si požičal od svokra) a takmer prišiel o holý život.

Nedávno som si tiež potrebovala urobiť domáci CRP test. Priložené „pichátko“ akosi nefungovalo, a tak som musela získať kvapku krvi pichaním si klasickej ihly do prsta. Keďže pichať si sám sebe do prsta a ešte dostatočne hlboko na to, aby ste vydolovali potrebné množstvo krvi, je pomerne náročné, môj chlap sa ochotne podujal mi do toho prsta pichnúť. Vyžadovalo si to päť pokusov (na piatich rôznych prstoch!), ale nakoniec sme získali dokonca viac krvi (o dosť viac) než bolo na test potrebné. No nie je úžasný!?

Vyššie uvedené subjektívne dôvody, prečo sa bez chlapa nedá žiť, sa dajú podporiť aj objektívnymi vedeckými výskumami, ktoré tvrdia, že ľudia žijúci v dlhodobom vzťahu sa dožívajú vyššieho veku, prípadne tými, ktoré dokázali, že ľudia žijúci v manželskom zväzku sú šťastnejší než tí, ktorí žijú sami alebo žijú s niekým, s kým nie sú zosobášení. Tiež som sa tomu čudovala, ale vraj je to tak. Veda jednoducho nepustí. A tiež je na podporu mojich tvrdení možné použiť ľudové úslovie, že vo dvojici sa to tiahne ľahšie.

Podobných podporných teórií by som tu mohla uviesť neúrekom, ale musím si už ísť objať svojho chlapa a prečítať mu, aké ódy som tu o ňom popísala. Chlapi totiž majú radi, keď ich niekto objíma a píše (prípadne hovorí) o nich ódy. Inak by sa mi mohlo prihodiť, že sa môj chlap zmení na hňupa a mne by potom nezostávalo nič iné, len sa stať tou feministkou.

A to by naozaj nebolo dobré, pretože žene je lepšie na svete, keď sa feministkou stať nemusí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Učiteľka v škôlke mala žltačku a chodila do práce. Rodičia o tom nevedeli

V pondelok bude Miestny úrad vo Vajnoroch, ktorý je zriaďovateľom škôlky skúmať , prečo o žltačke neinformovala rodičov.

DOMOV

Rok 1998: Ako Mečiar valcoval a ako skončil

Rok, kedy Mečiar znásilnil ústavu, ale aj kedy jeho éra definitívne skončila.


Už ste čítali?