Slovo na H (alebo ako odnaučiť deti neslušné slová)

Autor: Danica Chames | 10.8.2017 o 21:22 | (upravené 11.8.2017 o 12:03) Karma článku: 12,33 | Prečítané:  5189x

Ak vás poburujú neslušné slová, hneď teraz prestaňte čítať! Môže sa vám ale stať, že váš trojročný anjelik sa jedného dňa prebudí a vyriekne slovo na H. A tak sa mu to zapáči, že s tým nebude chcieť prestať. A vy budete stratení.

Také čosi sa prihodilo aj mne. Môj milý a dobre vychovaný synček sa začal vyžívať v používaní uvedeného slova. Ráno sa zobudil a prvé, čo povedal, bolo slovo na H. Nebola v tom žiadna špeciálna intonácia, či hnevlivý podtón. Jednoducho si to len tak povedal. A potom to dvadsaťkrát zopakoval. A nielen ráno. Niekedy aj na obed, olovrant a večeru. Niekedy aj sto razy za deň. A niekedy doma, niekedy v škôlke a niekedy aj v reštaurácii.

Moja reakcia bola predvídateľná. Najskôr šok a zmierlivé dohováranie. Potom podráždené zakazovanie. Nakoniec vyhrážky a krik. Nič nepomáhalo. Slovo na H vyhrávalo. Potom som sa rozhodla na to ísť odbornejšie a povedala si, že to je isto jedna z tých fáz, ktoré skôr či neskôr prejdú samé od seba. Vrhla som sa na metódu ignorovania. Kdesi som sa dočítala, že správanie, ktoré nevyvoláva žiadnu reakciu, postupom času zaniká. A tak som trpezlivo ignorovala. Slovo na H ale akosi nezanikalo.

Môj muž naopak pristúpil na metódu presýtenia. Asi tridsaťkrát za sebou kričal malému do ucha slovo na H. Môj syn sa pravdaže nenechal zahanbiť a kričal naspäť. Vtedy bývalo u nás dosť veselo. A ja som rýchlo zatvárala okná, keďže sa mi nechcelo susedom vysvetľovať, že to len skúšame vedeckú metódu. Ani tá ale nemala príliš veľký úspech.

Obrátila som sa teda na svoje internetové priateľky-matky a s prekvapením zistila, že môj problém nie je ojedinelý. Je vraj plno detí vo veku tri až x rokov, ktoré obľubujú slová na H, slová na P, slová na K či slová na akékoľvek písmeno v abecede. A vraj sa s tým nedá veľa robiť.

Tak to teda nie! Povedala som si. Ja s tým niečo urobím. Nebudem predsa večne žiť so slovom na H! Pridala som sa teda k manželovej metóde presýtenia a na štvrté narodeniny môjho syna som objednala tortu v tvare záchodovej misy, vo vnútri ktorej spokojne sedelo niečo hnedé a zatočené.  Vyrobené z čokolády, pravdaže. Našťastie osoba, ktorá tortu piekla, je moja priateľka, takže akt objednávania a vysvetľovania, čo presne chcem a prečo, nebol až taký ošemetný.

 

 

 Oslava mala obrovský úspech u všetkých zúčastnených detí, ktoré pri zapaľovaní sviečok svorne skandovali slovo na H. Pridali sa aj niektorí rodičia. Potom sa pobili o to čokoládové zatočené, ktoré, netuším prečo, chcel každý ochutnať. Mne sa neušlo, ale zas až tak veľmi to neľutujem. Ušiel sa mi ale kúsok záchodovej dosky vyrobenej z oplátky (ktorá sa, mimochodom, dala zdvíhať) a ktorá tiež išla na dračku. 

 Asi dva týždne sme mali pokoj a už-už som si začínala myslieť, že metóda presýtenia konečne zafungovala. Jedno krásne slnečné ráno sa však môj syn zobudil a slovo na H bolo späť. Pomaly som sa vzdávala a zmierovala s prítomnosťou slova na H v našej domácnosti, keď som raz pri večeri hľadela na krabičku od gréckeho syra Fetaki. Ani som nemala nejaký špeciálny plán, len som tak nedbalo utrúsila: „Zlatko, čo keby si namiesto slova na H hovoril Fetaki?“ Môj muž sa hneď chytil príležitosti a s patričnou dávkou zhnusenia povedal „Preboha, len to nie! Fetaki? To je strašné, to mu nehovor!“ Môj syn okamžite odrhol oči od svojich holých cestovín v jednej miske a hrášku v druhej miske a nadšene vyskúšal, ako mu bude znieť Fetaki. Zdalo sa, že veľmi dobre. Zopakoval ho niekoľkokrát, na čo sme ja a môj muž s odporom vraštili tváre a vykrikovali „Fúj, Fetaki nie! To je nechutné!“

Fetaki fungovalo asi týždeň. Potom ale opäť prišlo krásne slnečné ráno, kedy sa k nám vrátilo slovo na H. Chvíľu som si vyčítala, že sme Fetaki začali brať za príliš samozrejmé a nevraštili sme dostatočne tváre, naveľa som ale zistila, že mi za slovom na H začínalo byť tak trochu aj smutno. Ani neviem, ako sa to stalo, ale zrejme som si ho obľúbila.

Nakoniec sa ukázalo, že to predsa len bola jedna z tých fáz, ktoré prejdú samé od seba. Slovo na H nás nakoniec nenápadne opustilo, aby bolo v nasledujúcich rokoch predškolskej a školskej dochádzky nahradené slovami začínajúcimi na iné písmená v abecede. Aj tie sme sa snažili vystrnadiť z nášho obydlia rôznymi metódami s rôznymi stupňami úspechu.

V konečnom dôsledku som si však uvedomila, že sa tieto slová úplne vytlačiť z našich životov nedajú. Každému z nás sem-tam nejaké unikne, je len treba deti naučiť, že niektoré z nich majú z nepochopiteľného dôvodu intenzívnejší dopad na naše okolie, a že je teda vhodné sa im, pokiaľ možno, vyhýbať.

Pokiaľ možno... (lebo, keď sa vám, napríklad, prevráti plech plný práve naplnených košíčkov na muffiny a tá lepkavá zmes sa vám rozleje na chlpaté papuče a čerstvo vydrhnutú podlahu, tak vtedy to naozaj nie je možné). 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi veľký problém a Plavčan odišiel

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.

PLUS

Oklamať eurokomisiu nebude také jednoduché

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú pod úroveň civilizovaného sveta.


Už ste čítali?