reklama

Keď sa žena v stredných rokoch zamiluje do YouTubera

No dobre, zamiluje je možno prisilný výraz. Ale uznajte, že keď človek začne kvôli niekomu podstupovať extrémne veci, je čas, aby sa nad sebou vážne zamyslel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Začalo to úplne nevinne. Upratovaním kuchyne. A keďže všetci vieme, že upratovanie kuchyne je tá najotravnejšia a najnevďačnejšia práca na svete, je nutné si ju nejako spríjemniť. A tak som otvorila prenosný počítač tróniaci na okraji kuchynského stola (keďže v strede miesto nebolo) a premýšľala, čo by to malo byť. „Pustím si voľačo o umení! Pri počúvaní o Monetových obrazoch človek možno ľahšie prijme tú skazu okolo seba.“ Problém bol len v tom, že všetky súce videá o impresionistoch a im podobných som už videla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

YouTube však nie je blbý. Nenechá vás len tak odísť, aj keď ste už videli všetko na danú tému. Ponúkne vám inú, príbuznú, tému. A tak som sa od obrazov dostala k fotografii, a tam objavila JEHO. Volá sa Tom. Vláči sa po horách a fotí, čo oko poteší. Jeho videá zväčša začínajú takto: „Sú štyri hodiny ráno a ja sa práve štverám na kopec XY. Do východu slnka mám ešte asi hodinu, čo mi dúfam ponúka dostatok času na nájdenie vhodnej kompozície. Obloha je bezoblačná, takže nás dúfam čaká úchvatný ružový východ slnka...“ Niekedy to ale začne inak. „Je pol šiestej ráno a cez hustú hmlu nevidím ani na krok. Predpoveď počasia sľubovala jasné mrazivé ráno, ale skutočnosť, ako vidíte, respektíve nevidíte, je úplne iná. Napriek tomu sa nevzdávam a šliapem na vrchol...“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno si poviete, že to je nuda a „ako si sa, preboha, mohla zamilovať do takého niktoša!?“ Ale, čo ja viem, voľačo na tom Tomovi a jeho fotkách je. Ťažko sa to popisuje, pretože je to možno celé len o akejsi abstraktnej, nepostihnuteľnej chémii. V každom prípade v poslednej dobe kuchyňu upratujem radšej než kedykoľvek predtým.

So svojou virtuálnou neverou som sa naveľa priznala aj manželovi. Napodiv ho to vôbec nerozmrzelo. Naopak, pozrel si pár Tomových videí a tváril sa zaujate, zrejme preto, že sám tak trocha fušuje do fotografie. Od tej doby ho sem-tam v nedeľu ráno pošťuchnem a poviem: „čo sa tu vyvaľuješ, už sme dávno mali byť na nejakom kopci a fotiť východ slnka!“ Takéto šťuchanie, pravdaže, dlho nevydržalo bez následkov, a tak som bola v jednu studenú nedeľu zobudená o šiestej ráno a „pozvaná“ na fotografický výlet. Bolo to len do vedľajšej dediny, na kopček s čiastočným výhľadom na mesto. Nedalo sa to ani zďaleka porovnať s Tomovými alpskými či islandskými vistami, ale aj tak sme boli dosť sklamaní, keď sme pri rozvidnení zistili, že obloha je zatiahnutá súvislou šedivou záclonou, a že teda z východu slnka nič nebude. Nakoniec sa mi ale podarilo odfotiť chabé slnko snažiace sa nakuknúť cez rednúci polopriehľadný závoj a relatívne spokojná som sa vrátila domov k deťom značne prekvapeným z ranného zmiznutia oboch rodičov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Východ slnka v Suchej nad Parnou
Východ slnka v Suchej nad Parnou 
Obrázok blogu

Potom to už len naberalo na obrátkach. Keďže dni sa predlžujú, vstávať treba skôr a skôr, ak teda naozaj chcete byť na mieste pred východom slnka. Minule ma muž zobudil už o piatej a vyvliekol na Rozbehy. Len čo sme opustili mesto, ocitli sme sa v hmle hustejšej než nepodarená krupicová kaša, hoci predpoveď počasia sľubovala príjemný slnečný deň. Ale po vzore Toma sme sa nenechali odradiť. Dorazili sme na miesto, vyštverali sa na vyhliadkovú vežu a zistili, že ani len pár metrov vzdialené siluety stromov sa nedajú odfotiť. Fotoaparát ich v tej hmle jednoducho nedokázal zaostriť. Ale ani týmto nezdarom sme sa nenechali znechutiť. Pobrali sme sa o pár metrov ďalej, kde sme tušili prítomnosť zrúcaniny hradu Korlátko. A práve tam sa nám dostalo odmeny za naše snaženie. Hmlou láskané zvyšky hradu pôsobili skutočne mysticky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hrad Korlátko v rannej hmle
Hrad Korlátko v rannej hmle 
Obrázok blogu

Minulú nedeľu som bola zobudená o 4:20 ráno. Moje oči boli pod vplyvom jarných peľov zaliate slzami, nos zavalený hlienmi a astmou týrané pľúca fungovali tak na 40 percent. Posledné, na čo by som v tom okamihu mala chuť, bolo vyliezť z postele a vybrať sa do prekvitajúcej prírody. Naozaj netuším, čo spôsobilo, že som nakoniec predsa len išla. Asi to boli tie sendviče, ktoré môj muž vyrábal o štvrtej ráno. Prišlo mi ich ľúto.

Našim cieľom bola tentoraz Mohyla. Vedela som si predstaviť, že jej štvor-vežatá silueta môže vyzerať vskutku zaujímavo na pozadí ružového svitania. Akosi mi však chýbal umelecký entuziazmus. Dokonca som dúfala, že bude opäť hmlisto. Sedela som schúlená na sedadle spolujazdca a snažila sa nevdychovať okolitý vzduch. Aspoň nie príliš zhlboka.

Moja nálada sa zmenila až v Brezovej pod Bradlom. Brieždenie už bolo v plnom prúde a hodiny na palubnej doske ukazovali 5:40. Podľa predpovedí východ slnka mal v ten deň nastať pár minút pred šiestou. A ako Tom často prizvukuje, najlepšie svetlo je zhruba dvadsať minút pred východom slnka. „Už sme tam mali byť,“ povedala som nezúčastnene. Bola to prvá veta, ktorú som počas 40minútovej jazdy vyslovila. Môj muž pozrel smerom hore a uvidel, že obloha začína nebezpečne ružovieť. Moju poznámku nekomentoval, ale tie serpentíny v stúpaní na Bradlo nevyberal príliš uvážene. Len čo sme zaparkovali, vyletela som z auta, akoby mi niekto vstrekol dávku energie priamo do žíl. Dokonca som začala aj zhlboka dýchať. Môj muž schmatol fotografickú tašku, ja statív a ako o život sme sa rozbehli smerom k mohyle. Museli sme byť značne podozriví. Stihli sme to len tak-tak, ale pár záberov sa vcelku vydarilo.

Mohyla na svitaní
Mohyla na svitaní 
Obrázok blogu

Lenže ako Tom hovorí, nejde ani tak o tie fotografie. Ide skôr o zážitky. Viete vy vôbec ako vyzerá svet v nedeľu o šiestej ráno? (A teraz sa nepýtam tých, ktorí nastupujú na rannú smenu alebo sa vracajú z krčmy.)

No, čo vám budem hovoriť. Vyzerá úžasne. A je vlastne jedno, či je zamračené, hmlisto alebo krásne ružovo.

P.S. O YouTuberoch som nemávala príliš vysokú mienku. Boli to podľa mňa nezrelí chlapci, ktorí sa chcú predvádzať. Ale prehodnocujem svoj názor. YouTube je priestor, kde sa hocikto môže s hocikým podeliť o svoje záujmy, zážitky či znalosti. Pravdaže, treba sa tam trocha pohrabať. Oddeliť plevy od zrna. Ale verím, že aj vy si nájdete svojho milovaného YouTubera. A necháte sa obohatiť.

Danica Chames

Danica Chames

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  165x

Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík:  RodičovskéVzťahovéPríbehyAmerickéHaluzeNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu