reklama

Veľké neupratovanie

Pred ôsmymi rokmi, uprostred zúfalstva raného materstva, som učinila nasledujúce závažné rozhodnutie: „Najbližšie upratujem... o desať rokov.“ A hneď som si to aj utekala zapísať do kalendára.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Mala som s tým menšie technické problémy. Kalendár na rok 2020 vtedy ešte vytlačený nebol. A ukladať si to do mobilu tiež nemalo veľký význam, keďže ľudia telefóny menia hneď ako im skončí dvojročná viazanosť. Prípadne aj skôr. Moderné technológie jednoducho neprajú dlhodobému plánovaniu. Nezostalo mi teda nič iné, než si nejako vryť do mozgu mentálnu poznámku: 2020 – rok upratovania!

Ako asi tušíte k tomuto rozhodnutiu som nedospela len tak zo dňa na deň. Viedlo k nemu niekoľko stovák, snáď aj tisícok zbytočných upratovaní. Možno to poznáte: pripravíte raňajky, nakŕmite deti, zhrniete omrvinky zo stola a z iných povrchov, oškriabete zaschnuté vajce z bokov stoličiek, povysávate okolitých sto metrov štvorcových a keď si konečne odchlipnete zo svojej vychladnutej kávy, zistíte, že prichádza čas obeda. Keďže už nie je čas na veľké kreatívne vyváranie, neumytú ryžu nasypete do vriacej vody a zamrazený hrášok zalejete horúcim vývarom. Zlepené zrniečka ryže a rozpučené guľôčky hrášku potom nachádzate na všakovakých miestach vrátane postele a kvetináčov. Boli časy keď som smrteľne vážne uvažovala o kúpe dvoch či troch sliepok. Motali by sa síce popod nohy, ale vysávanie zvyškov jedla by bola história. Alebo taká kolónia usilovných mravcov. To by bolo niečo!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz som dokonca prešla k extrémnemu riešeniu. To bolo ešte v časoch, keď moje ratolesti jedávali v tých plastových detských stoličkách. Nahé deti som posadila do sedačiek umiestnených v sprchovom kúte, a keď bolo po obede, všetko som to dôkladne spláchla. Vrátane detí, pravdaže. Bohužiaľ mi to zapchalo sprchový odtok, a tak toto inak vskutku šikovné riešenie neodporúčam.

Obedom to ale, samozrejme, nekončilo. Len čo po hodinovom boji uložíte deti spať a tešíte sa, že si prečítate aspoň dve strany z románu, ktorý už máte rozčítaný štvrtý rok, zazvoní u vás suseda. Tá, čo už má deti v škole, a tak sa pol dňa nudí. Donesie akési maškrty z lístkového cesta, s ktorými kompletne zamrví váš už niekoľkonásobne odmrvený kuchynský stôl a začne vám podrobne líčiť svoje potiaže so svokrou. Potom sa obzrie okolo seba a vyhlási: „Aké tu máš krásne vyupratované! Človek sa tu naozaj dobre cíti. Vieš, ja som to už vzdala. Učím sa žiť s bordelom.“ Aha, pomyslím si, učíš sa tak, že chodievaš drobiť omrvinky ku mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekde na pol ceste medzi olovrantom a večerou sa vráti domov váš hladný muž. Pohľad na umývačku riadu vo vás vyvoláva žalúdočnú nevoľnosť a kuchynský stôl by ste radšej vyhodili z okna než ho znova utierať. Potom sa vás manžel opýta, prečo ste taká nervózna. Poviete, že vám už ten bordel lezie strašne na nervy. „Aký bordel?“ opýta sa on nevinne. „Veď je to tu vcelku pekné“, dodá. 

Viete, naivne som sa domnievala, že keď moje deti dorastú do veku, keď budú schopné jesť tak, aby omrvinky padali maximálne v okruhu desať centimetrov od taniera, moje problémy s bordelom pominú. Ale očividne to boli len také nezrelé predstavy matky-začiatočníčky. Problémy s roztrúseným jedlom sa postupne zmenili na problémy s roztrúsenými hračkami. Je to naozaj neuveriteľné, koľko hračiek dokáže jedno dieťa naakumulovať za mizivých päť rokov života. A to už ani nehovorím, ak je tých detí viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mala som síce v pláne, ako asi každá súca gazdinka, tie hračky postupne pretrieďovať. Veď žiaden šesťročný sa už nehrá s plyšákmi, domnievala som sa naivne. Napriek tomu sa u nás ešte nevyhodilo takmer nič. Všetko je vraj použiteľné. Z lega a iných stavebných blokov, ktoré sa len večer predtým uložili do svojich siedmych škatúľ, sa hneď ráno začnú stavať obrie stavby, v ktorých niekoľko tuctov plyšákov hrá rôzne role. Sem tam sú to kuchári a čašníci, inokedy spojenci či nepriatelia. Z perín a vankúšov, ktoré sa ráno natriasli a úhľadne vystreli vznikajú počas dňa všakovaké bunkre strategicky rozložené vo všetkých miestnostiach. V nich hrkálky a gumené zvieratká predstavujú strašidlá alebo milujúce rodinky. No a uprostred toho všetkého sa povaľuje nekonečné množstvo pasteliek a fixiek s podobne nespočítateľným množstvom čiastočne rozkreslených či rozstrihaných umeleckých diel, ktoré sa absolútne za žiadnych okolností nesmú vyhodiť. A to som ešte nespomenula bagre, žeriavy, valce, nákladiaky a formule, ktoré z nejakého dôvodu jazdia aj v špajze.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedného dňa som bola navštíviť svoju sesternicu. Už dlhšie sme sa nevideli. Bola som naozaj prekvapená, ako tie jej deti podrástli. Veď to už boli tínedžeri. Majú takmer o desať rokov viac než tie moje. Zahliadla som ich len na chvíľu. Zo slušnosti sa prišli pozdraviť. Inak sedeli zavretí vo svojich izbách, v ktorých zrejme tabletovali. Dovliekla som akési maškrty z lístkového cesta, s ktorými som kompletne zamrvila jej dôkladne odmrvený kuchynský stôl. Len sa na mňa zhovievavo usmiala. Vyzerala tak spokojne, vyrovnane. Potom som sa poobzerala okolo seba a vyhlásila: „Aké tu máš krásne vyupratované! Človek sa tu naozaj dobre cíti.“ „Áno,“ odvetila po krátkej odmlke, „Po desiatich rokoch som napokon upratala.“

V ten večer som prišla domov a učinila už spomínané závažné rozhodnutie.

Odvtedy však ubehlo takmer desať rokov. Možno si poviete, že je najvyšší čas konečne upratať. Lenže, medzitým som kadečo pochopila (čo sa týka upratovania i neupratovania), ako sa to ľuďom s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami zväčša stáva. Pochopila som napríklad, že:

1. Mať dokonale upratané nie je až také dôležité, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

2. Ak niekto trvá na dokonalom poriadku, musí si to odpracovať, čo zväčša zaberie niekoľko hodín denne.

3. Aj väčšie deti a dokonca aj dospelí neustále produkujú bordel.

4. Zvíťaziť nad neporiadkom je nemožné. Alebo ak, tak len na pár minút.

A po piate: Ak sa rozhodnete neupratovať desať rokov, to upratovanie po desiatich rokoch neupratovania vám bude trvať zhruba ... DESAŤ ROKOV.

Danica Chames

Danica Chames

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  165x

Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík:  RodičovskéVzťahovéPríbehyAmerickéHaluzeNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu