Kulinárne zážitky z hlavnej stanice

Autor: Danica Chames | 24.1.2019 o 20:05 | Karma článku: 10,06 | Prečítané:  8664x

Z času na čas sa vyberiem do Viedne. Hlavným dôvodom býva moja priateľka Helga. Ale niekedy sa tam vypravím len tak - za kulinárnymi zážitkami z hlavnej stanice.

Snažím sa pritom, samozrejme, čo najviac vyhýbať inej hlavnej stanici. Tej bratislavskej. Nie je to jednoduché. Keď človek vyrazí z Trnavy a jeho cieľom je Viedeň, nedá sa Bratislave (a jej hlavnej železničnej kráske) úplne vyhnúť. Dá sa to však naplánovať tak, aby tam človek strávil čo najmenej času. A hlavne, aby tam nemusel nič jesť. Ani len vlastnoručne prinesené jedlo. Lebo, neviem ako vás, ale mňa len pri pomyslení na Hlavnú stanicu, pochytí pocit, že si musím ísť vydrhnúť ruky.

Takže, pozriete si cestovný poriadok a naplánujete si to tak, aby ste v Bratislave museli urobiť iba tri jednoduché úkony. Vystúpiť z vlaku, prejsť podchodom na iné nástupište a nastúpiť do iného vlaku. A hlavne sa ničoho nedotýkať! Hodí sa na to, napríklad, vlak REX 1722 Vtáčnik, ktorý odchádza z Trnavy o 10:48. Do Bratislavy dorazí o 11:24, čo znamená, že (ak všetko ide podľa plánu) na Hlavnej stanici musíte pobudnúť mizivých 14 minút, pretože už 11:38 odchádza vlak REX 2517 do Viedne. Štrnásť minút na Hlavnej stanici mi príde ako relatívne zvládnuteľné utrpenie. Ale aj pre tento prípad mám v kabelke pripravené vlhčené utierky na dôkladné vyutieranie rúk. (Nikdy som si nemyslela, že trpím obsedantno-kompulzívnou chorobou, ale keď to tak po sebe čítam, vidím že Hlavná stanica dokáže narobiť s ľuďmi divy.)

Na viedenskú hlavnú stanicu (tzv. Wien Hauptbahnhof) teda dorazíte o 12:44, čo je, prirodzene, čas na obed. Mnohí spolucestujúci zo smeru Bratislava vytiahnu z tašiek vlastnoručne obkladané žemle, prípadne šnicle ukryté medzi dvoma krajcami chleba (ak ich už, pravda, nestihli skonzumovať vo vlaku). Ja mám ale inú stratégiu. Zbehnem dole schodíkmi, do budovy stanice, čo je vlastne jedno obrovské nákupné centrum, zahnem doprava a ocitnem sa vo Food Courte – teda v časti s rýchlym občerstvením.

Možno si mnohí z vás teraz poviete: „Rýchle občerstvenie na hlavnej stanici? Preboha, len to nie!“ Chápem vás. Aj ja som tak kedysi zmýšľala. Ale čo si budeme hovoriť, sú miesta (bohužiaľ mimo našej krajiny), kde veci fungujú trochu inak.

Čiže, zahnete do Food Courtu a tam hneď v prvom stánku nájdete thajské bistro. Pracujú v ňom echtovné Thajky, ktoré vám na požiadanie za pár minút ukuchtia echtovné thajské jedlo. Stojí zhruba osem eur. Je horúce, pikantné a vonia po exotických bylinkách. O pár stánkov ďalej sa nachádza indické bistro. Pracujú v ňom echtovné Indky, ktoré vám naservírujú echtovné indické jedlo. Má sýte farby a neodolateľné arómy. Na konci radu stánkov vás prekvapí turecké bistro. Pracujú v ňom skutoční Turci, ktorí servírujú pravé turecké špeciality. Okrem toho tu nájdete bistro ponúkajúce ryby, typické viedenské párky a šnicle, ale aj všadeprítomný Burger King. V čase obeda budete mať trochu problém nájsť miesto na sedenie. Ale pri troche trpezlivosti sa mi to vždy podarilo.

Čestne priznávam, že som sa zatiaľ nedostala ďalej než k prvému stánku. Thajské jedlo je tak trochu mojou slabosťou. A keď vidím, ako tie útle žienky natriasajú jedlo v obrovských wokoch, nedokážem odolať. Ale vždy si sľubujem, že nabudúce oprobujem to indické. A určite aj turecké. Hoci aj losos s mini zemiačkami vyzerá sľubne. V každom prípade sa teším, že mám čo skúšať na najbližších pár rokov.

Ale nechápte ma zle. Netvrdím, že ide o nóbl reštaurácie. Predsa len hovoríme o rýchlom občerstvení na stanici. Ale to, že si človek dokáže aj na stanici užiť exotické a slušné jedlo, je tak trochu zážitkom samo osebe. A tá pestrosť! Keď si niekto do krajiny pustí cudzincov, možno to prinesie aj zopár negatív. Jednou veľkou výhodou však je, že máte možnosť ochutnať kulinárne špeciality z mnohých kútov sveta a pritom nemusíte cestovať ďaleko.

A tak, milí priatelia, keď vás najbližšie omrzia bagety, kebaby a Fornetti z našich staníc, odskočte si do Viedne. Minule som tam bola a kým som čakala na vlak späť do Bratislavy, objavila som aj bistro izraelské. O poschodie nižšie.

No kto by to čakal napchávať sa pravým hummusom (cícerovo-sezamovou nátierkou) na železničnej stanici...

Mňam!    

 

P.S. Keď sa zasýtite, odporúčam krátku prechádzku do neďalekého zámku Belvedere. Alebo sa pošpacírujte po Argentínskej ulici smerom k centru a nakuknite do nejakej galérie. A ak je počasie naozaj zlé, ako bolo pri mojej poslednej návšteve, sadnite na električku D, ktorá vás povozí popred a poza mnohé známe viedenské pamätihodnosti. O piatej ste späť na stanici, dorazíte sa kapučínom a croissantom a za necelé dve hodiny ste opäť doma. V ríši buchiet, lokší a pagáčov. Ako dobre, že dnes máme možnosť zažiť jedno aj druhé. V ten istý deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vadala založil na Slovensku bunku mafie, vedel už pred rokmi Gašpar

Informáciu priniesla talianska verejnoprávna televízia RAI.


Už ste čítali?