Prečo nám toto v príručkách o rodičovstve nepovedali?

Autor: Danica Chames | 12.12.2019 o 9:00 | Karma článku: 8,85 | Prečítané:  3407x

Bol predvečer Mikuláša a na kuchynskom okne boli vyložené štyri vydrhnuté topánky. Voľačo mi na nich nesedelo. Naveľa som prišla na to, čo: tá moja bola najmenšia.

Pravdaže, došlo mi to až o piatej ráno, keď som sťa správny Mikuláš vkladala do topánok všelijaké sladkosti, ovocie, konzervy, oriešky, žuvačky.... Najskôr mi bolo čudné len to, že vkladám a vkladám a furt nie sú plné. Ale chápte, do topánky veľkosti 42 (takú má môj dvanásťročný syn!) sa toho zmestí neúrekom a nie je to o nič lepšie ani v prípade topánky veľkosti 40 (jedenásťročný). Manželovu 46-tku už roky podvádzam tak, že jej tam strčím fľašu Alibernetu, čím jej dostatočne zapchám nenásytnú papuľu, hoci tento rok sa tam vošla aj konzerva s názvom Pasta od sardele, čo môj ešte rozospatý muž prečítal Pasta od prdele. „Ten Mikuláš sa nejako kazí,“ skonštatoval a zhlboka si zívol. Ani sa mu nedivím, keď z roka na rok musí napĺňať väčšie a väčšie topánky, pomyslela som si.

Moja črievička poňala len jeden balík cviklových čipsov a už nariekala od prežratosti, a tak som aj tú horkú čokoládu, ktorú naozaj ľúbim, strčila do vedľajšej topánky – tej o veľkosti 42. Odstúpila som od okna kontrolujúc celkový estetický dojem mikulášskej nádielky, keď mi to odrazu došlo: Ani neviem ako, ale znenazdajky som sa stala najmenším členom domácnosti!!! Poviem vám, zasiahlo ma to oveľa viac než prvé vykakané hovienko v šerblíku či prvá mašlička na topánke, ktorá vydržala dlhšie než dva kroky.

Príručky o rodičovstve rozprávajú o všelijakých významných medzníkoch v živote vašich ratolestí: prvý zúbok, prvý krôčik, prvý deň v škôlke, prvý deň v škole, prvá päťka a mnoho iných, ale absolútne nik vás nepripraví na strašný a nezvratný fakt, že jedného dňa vás tie bábätká, tí drobčekovia milení, tie babuliatka buclaté, pampúšikovia zlatí, prerastú a vy sa na nich budete pozerať s bradou vyvrátenou k nebu.

Len čo sa deti zobudili a vyprázdnili obsah ich nadmerných topánok, prinútila som ich otočiť sa mi chrbtom a prirovnať svoju výšku k mojej, čím som zistila, že môj starší syn je už beznádejne stratený – je asi o centimeter vyšší, ale že tomu mladšiemu (hoc aj má nohu väčšiu) ešte chýba asi päť centimetrov. So slzami v očiach a celá rozochvená som ho začala objímať a prihovárať sa mu slovami ako bábätko moje, drobček milený, babuliatko buclaté, pampúšik zlatý, on sa, samozrejme, statočne bránil, ale veľa toho nezmohol, lebo niet takej sily na svete, ktorá by dokázala zastaviť dojatú matku. Nakoniec sa mi vytrhol, zazerajúc podozrivo, schmatol svoje maškrty a utekal sa schovať do svojej izby, kde z nich z nečakaného stresu polovicu pojedol.

Odvtedy chodím za ním a objímam ho, mojkám, či ovoniavam jeho vlasy, dokým ešte dočiahnem, lebo viem, že už mám tak nanajvýš pár mesiacov, a že potom bude aj on stratený v temnote nedočiahnuteľnosti. Tým, pravdaže, nechcem povedať, že sa nedajú objímať aj ľudia, ktorí sú väčší než vy, ale, čo si budeme hovoriť, nie je to úplne ono. Najmä keď tí ľudia sú vaše vlastné deti.

Donedávna som si myslela svoje o ženách s kabelkovými psíkmi. Liezlo mi na nervy, ako sa im prihovárajú piskľavým tónom, ako ich furt láskajú či obliekajú do miniatúrnych kabátikov. Ale je dosť možné, takmer až pravdepodobné, že sa o pár mesiacov stanem jednou z nich (týmto sa vám, milé dámy, ospravedlňujem - už vás úplne chápem). Poradíte mi, prosím, nejakú vhodnú rasu? Nejakého drobčeka mileného, baculiatko buclaté, pampúšika zlatého...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rezervy nakupovali respirátory či rúška nevýhodne aj v ďalších prípadoch

Správa rezerv sa proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie odvolala.

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Kto by sa zaťažoval realitou, keď mu to premiér na facebooku vysvetlí? (píše Samo Marec)

Krajina potrebuje systém. Namiesto toho má klauna.


Už ste čítali?