Február len treba prečkať pod veľkou, tučnou perinou

Autor: Danica Chames | 13.2.2020 o 13:25 | Karma článku: 10,94 | Prečítané:  3369x

Globálne otepľovanie či globálne neotepľovanie, vo februári už máme všetci zimy (a čakania na voľby) vyše baranice a ako som s prekvapením zistila, platí to aj pre mužov. Vrátane toho môjho.

Vždy sa tak trocha považoval za syna Sparty (veď to nie je tak ďaleko od Trnavy!), za drsného bojovníka, čo prespí aj na drevenej prični. I v najtuhšej zime mu postačí tenučká deka. Či kúsok slamy.

Periny sú pre baby. Princezné na hrášku, čo sa vyžívajú v taľafatkách, vravieval pohľadom, keď ma videl zababušenú až po uši a v ponožkách z pletenej vaty, hoci nikdy to vlastne nepovedal. Aspoň teraz tak tvrdí.

Lenže z drsných bojovníkov sa časom stávajú generáli (keďže postarší páni so zhoršenou cirkuláciou sa na iné už nehodia) a tých potom presunú z prične do stanu. Vyhriateho a vystlaného kožušinami. A tak si Sparťan pomaly zvykne na pohodlie a keď sa mu kožušina zoderie až na kožku, zatúži aj on po veľkej, tučnej perine.

Bol začiatok decembra a môj muž – Sparťan-generál – vyhlásil, že mu je perina prikrátka. I vybral sa on túto krivdu ihneď napraviť. A keďže v ten deň bola jeho žena v práci dlhšie, vypravil sa na lov sám. Aj keď, vzal si pomocníka – princa na hrášku – svojho 11ročného syna.

Zvyknutí nakupovať len techniku (kde je to ľahké – kúpiš to, čo má najvyššie parametre), trocha sa obávali, že si s perinami neporadia, ale ako zakrátko zistili, aj taký neforemný artikel, akým je perina, sa vyznačuje rôznymi číselnými parametrami. Napríklad veľkosťou. Jasné ako jedna plus jedna - treba kúpiť tú najväčšiu (v tomto konkrétnom prípade, najdlhšiu). Ďalším parametrom bola hrúbka, hoci tá súvisela s inou merateľnou veličinou – výhrevnosťou. A práve tu sa veci skomplikovali.

Pokojne mohli použiť zaužívaný postup – kúp to najvyššie – ale voľačo ich zastavilo. Predsa len, nachádzali sa v škandinávskom obchode a v ako takom, najvyššia výhrevnosť (od 1 do 5) bola zrejme určená do polárnych oblastí. A Trnava (a už vôbec nie Sparta) sa tam, bohužiaľ, nenachádzajú. Rozhodli sa teda, že výhrevnosť 4 bude plne postačujúca.

Tu však ich odysea zďaleka nekončí. Lebo chlapi, keď už raz merajú cestu do obchodov, neodídu len tak s jednou vecou. To by bolo tragicky neefektívne. A tak namiesto jednej periny, vzali hneď periny tri. Jednu pre každého z nich, plus jednu ... pre maminku. A ako všetci vedia, maminka je zimomravá, tej treba väčšiu, a tak okrem dvoch perín veľkosti 220x140, zakúpili i jednu s rozmermi 220x200. A k perinám treba i obliečky (to je predsa jasné!) a tie sa každú chvíľu prezliekajú (lebo maminka to tak chce, hoci im sa to zdá zbytočne úzkostlivé), preto treba aj do zásoby. Myslíš že troje na každú perinu budú stačiť? Jasné! Ťapli si dlaňami, zaplatili 265 Eur (!!!) a spokojní sa vrátili domov.

Áno, som zimomravá, ale poviem vám, spať pod tučnou perinou so škandinávskou výhrevnosťou 4 a s rozmermi 220x200 cm, navlečenou do hrubých flanelových obliečok, bolo príliš aj pre mňa. Vypínala som kúrenie, vpúšťala dnu cez otvorené okná ľadový decembrový vzduch (nie úplne ľadový, veď globálne otepľovanie a tak), napriek tomu som sa uprostred noci budila s popáleninami dolných končatín. Podobný problém mali aj Sparťan-generál či princ na hrášku (lebo som videla ako podchvíľou tie končatiny vyťahujú z „pece“ a vykladajú navrch), ale oni by, pravdaže, nikdy nič také nepriznali.

Kade som chodila, tam som sa sťažovala a klebetila o tom, ako neradno nechať chlapov samých nakupovať iné než elektroniku. Bola som pripravená periny zabaliť späť do ich nadrozmerných igelitových obalov a vrátiť našim škandinávskym priateľom alebo, ak by to nebolo možné (predsa len už boli pár dní používané), darovať ich švagrovi na chatu, ale ... nejako na to nebol čas ... a bola to sranda takto na tých mojich chlapov kydať ... a potom, ani netuším ako sa to stalo, prišiel nový rok a s ním ochladenie (nie výrazné, ale predsa) a nakoniec sme si všetci zvykli. Popáleniny ustúpili a namiesto nich sa dostavil pocit nedočkavosti, kedy si po dlhom studenom dni budeme môcť konečne ľahnúť do našich tučných, veľkých, výhrevných perín.

Trocha som sa aj začala hanbiť za všetky tie sarkastické poznámky, čo som na margo môjho muža a jeho nákupných schopností narozširovala, lebo keď som sa ho po čase opýtala, prečo mi vlastne tú tučnú perinu kupoval, on vyhlásil (niečo už povedať musel): Chcel som ťa zahrnúť šperkami či zlatom, niečím tebe hodným, ale ty nič také nechceš, a tak som ťa aspoň zahrnul tou najväčšou a najtučnejšou perinou, akú som dokázal uloviť.

No uznajte, nie je to romantické?

A globálne otepľovanie či globálne neotepľovanie, treba uznať, že niet na svete nič lepšieho, ako sa pod tučnou a teplou perinou pritúliť k svojmu mužovi ...

... a tam prečkať až do jari (minimálne do volieb).

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Kto by sa zaťažoval realitou, keď mu to premiér na facebooku vysvetlí? (píše Samo Marec)

Krajina potrebuje systém. Namiesto toho má klauna.


Už ste čítali?