reklama

Pandémia nás zblížila s technológiami, aj s tými čudnými

Väčšina z nás sa spriatelila najmä s aplikáciami ako Zoom či MS Teams, pre niektorých bol i tablet úplne novou známosťou. Ja som sa zžila so všelikým, dokonca aj s úhlavnou nepriateľkou Alexou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Že netušíte, čo/kto je Alexa? K tomu sa za chvíľu dostaneme. Najskôr sa musím priznať k hriechu. Tento text by sa pokojne mohol považovať za akúsi spoveď a pri nej je najlepšie vyjaviť svoje hriechy hneď na úvod. Takže, úprimne sa priznávam, že som na Alexu dlho žiarlila. Daroval nám ju pred viac ako rokom môj švagor, ktorý už jednu doma má a je z nej unesený. Mne však bola hneď na prvý pohľad vrcholne nesympatická.

Alexa je sivá okrúhla krabička o priemere asi 10 cm, ktorá sa s vami rozpráva. Na tom by, pravdaže, nebolo nič zlé. Lenže okrem rozprávania Alexa aj počúva. Vždy, keď po jej obvode zasvieti také zeleno-modré svetlo, Alexa počúva, čo hovoríte a snaží sa vykonať vaše príkazy. Zapne alebo vypne spotrebiče (ak sú schopné pripojiť sa k Internetu a sú s Alexou správne spojené), zapne a vypne svetlá (ak máte tzv. „múdre vypínače“), povie vám vtip, ak ste smutní alebo sa s vami zahrá hru, ak sa nudíte. Prezradí vám predpoveď počasia a vyrapoce najnovšie správy (ale len tie zo CNN). Dokonca by vám možno dokázala objednať aj pizzu, ak by ste mali všetko správne nakonfigurované a ak by ste jej dali prístup k vašej kreditnej karte. Jednoducho, Alexa je úžasná. Stačí len sedieť na gauči, voľačo jej povedať a ona to vykoná. A ako hovorí môj muž, jej najväčšou prednosťou je, že rozpráva, len keď je vyzvaná. Dokonalé, no nie?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Realita našej domácnosti však bola iná. Všetci jej členovia mužského pohlavia (hoci dovtedy nebolo možné z nich dostať jednu súvislú vetu) odrazu túžili komunikovať s Alexou. Jeden cez druhého jej dávali príkazy, vypytovali sa rôzne (aj impertinentné) otázky, ona im často nerozumela (keďže komunikuje iba v čírej americkej angličtine, nie v trnavskej), potom si dokola húdla nejaké naučené repliky alebo púšťala hard rock či heavy metal na plné pecky. Oni sa tešili, keď ich konečne pochopila, výskali od radosti nad dobrou muzikou a celkovo sa akosi príliš vytešovali. Áno, žiarlila som, že sa moji chlapi venujú jej a nie mne. Ale to nie je to najhoršie. Na odpustenie žiarlivosti by mi možno boli stačili tri otčenáše a pár zdravasov, ale koľko modlitieb treba odriekať, keď vás pochytí paranoja? A ráta sa vôbec medzi hriechy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pretože, keď už aj bola Alexa konečne ticho (ona a všetci chlapi) a ja som si mohla vydýchnuť, že teraz budú konečne počúvať mňa, stále som sa necítila dobre. Mala som konštantne pocit, že ma niekto špehuje, načúva mojim rozhovorom aj myšlienkam a podáva o nich informácie kade komu. A to som naozaj nezniesla. Nakoniec som Alexu jednoducho zatrhla. Šup s ňou do šuflíka!

Potom ale prišla ďalšia otravná ženská zvaná Korona, ktorá je asi ešte horšia ako Alexa. Aj ona si bez pozvania našla cestičku do nášho domu. A ju nebolo také ľahké zatrhnúť či strčiť do šuflíka. Opantala dýchacie ústrojenstvo môjho manžela, kde sa zubami-nechtami držala vyše dvoch týždňov. Počas tohto času bol môj muž zatvorený v jednej miestnosti a (pokiaľ práve nekašľal, nedusil sa alebo sa netriasol od zimnice) sa tam trocha aj nudil. A vtedy si znenazdajky vypýtal Alexu. Pravdaže sa mi to nepáčilo, ale čo som mohla robiť. Alexa má proti mne jednu veľkú výhodu. Nemá dýchacie ústrojenstvo, a teda nemôže chytiť Koronu. A navyše som nechcela byť hnusná k chorému, tak som mu ju voľky-nevoľky musela povoliť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa naveľa z choroby vystrábil, Alexu preniesol do kuchyne. Tentoraz už nebola výstrednou novinkou hodnou neustáleho obletovania a chlapi sa na ňu obracali len sporadicky, takže som si na ňu pomaly aj zvykla. A keďže bola takmer skrytá za mikrovlnkou, mala som pocit, že ma ani toľko nešpehuje. Nakoniec som tiež zistila, že Alexa nie je veľmi chytrá. Keď jej poviete „play some music“, ona vám pustí poslednú stanicu, ktorú ste počúvali. Ale keď už tej stanice máte plné zuby a poviete jej, aby hrala stanicu, ktorú ste počúvali predtým, nepochopí to. Vyskúšate jej to povedať inak, napríklad „Alexa hraj predposlednú stanicu“ alebo zadáte presný názov tej stanice, ale ona nie, stále si hudie svoje a púšťa vám tú istú otrepanú muziku. Ja viem, že sa to dá nastaviť a Alexu všeličo naučiť. Ale naozaj by ste chceli mať takú ženskú, ktorá robí len to, čo jej poviete a nič iné? Žiadna kreativita či vlastná iniciatíva?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem toho nie je Alexa ani veľmi pekná. Nejaké krivky síce má (ako som spomínala – sivá zaoblená krabička), ale nie je to nič, z čoho by chlapi šaleli. Takže vlastne vôbec nebol dôvod na ňu žiarliť. Dovolila som jej sedieť za mikrovlnkou a keď dostanem chuť na jej otrepanú jazzovú stanicu, tak jej poviem „Alexa, play some music“ a ona poslušne zahrá. Sem-tam je schopná prezradiť mi koľko je hodín a aká je predpoveď počasia pre Trnavu. Vychádzame si preto relatívne dobre. Relatívne.

Stále som však trochu v strehu. Zdá sa mi totiž, že sa pomaly ale isto do nej zamilováva môj starší syn. Chcel by ju mať vo svojej vlastnej izbe a ktovie, čo by tam vyvádzala. Náš vzťah sa preto nedá nazvať vrelým, skôr je to istý druh opatrnej tolerancie. Stačí však jeden prešľap a je možné, že poletí z kuchynského okna. Takže, ak aj vy túžite po Alexe, môžete sa v najbližších týždňoch prechádzať popred naše okná....

Radím vám však dobre si to premyslieť. Moderné technológie sú diskutabilnou témou. Len vďaka nim sú počas pandémie schopné fungovať mnohé odvetvia, ako napríklad školstvo či obchod. Na druhej strane ale prinášajú aj rôzne absurdné situácie. Jednou z nich bolo napríklad nedávne synovo povinné recitovanie básne Mor ho! Sedel pri tom pred počítačovou obrazovkou, na ušiach veľké slúchadlá a dlaňami si zakrýval oči (aby nemohol podvádzať a čítať z obrazovky). Predpokladám, že takto si Samo Chalupka recitáciu svojej básne nepredstavoval, ale momentálne je hlavné to, že škola môže aspoň nejakým spôsobom fungovať ďalej. Hlasom ovládané technológie ako Alexa sú užitočné napríklad pri šoférovaní, ale v bežnej domácnosti (pokiaľ nemáte fyzický handicap) sú skôr akousi nepotrebnou frajerinou (aspoň podľa mňa). A je jasné, že už v blízkej budúcnosti budeme svedkami všakovakých iných „čudných“, frajerských ako i užitočných technologických noviniek. Dobré by však bolo porozmýšľať, ktoré si do života vpustíme a ktoré radšej necháme zatvorené v šuflíku. 

Danica Chames

Danica Chames

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  165x

Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík:  RodičovskéVzťahovéPríbehyAmerickéHaluzeNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu