Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Keď vás vymknú v obchode s vínom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Výborný článok :-)
Pekne som sa pobavil pri rannej káve ...
 
Hodnoť

 

Ako vždy - skvelé.
(Až na to tvrdohlavé: "tri krát".)

Mohlo by to mať aj explicitnejší titul,
ako napr.: U nás taká obyčaj... či Svojstojne, až za hrob,
alebo Mohli by sme byť svetu príkladom,
ale - aj takto je to fajn.

V akom doočíbijúcom kontraste ku kultúrnym krajinám,
kde neleží prebohatý majiteľ v bazéne s vírivkou, ktorého všetci len otravujú.
A... jeho sluhovia, musia otrávene plniť jeho príkazy.

Nuž tak to tu bolo, je...a žiaľ asi bude naďalej.
Veď nám stačí,
ak nás budú po večeroch zabávať v telke,
naši zabávači - s ich sebamasturbačnými zábavkami.
Aj ďalšie roky.

A my, na všetko zlé tu - zabudneme.

A, to môže ešte trvať večnosť.
 
Hodnoť

super napad!

skocit si niekedy z Trnavy len tak na vylet na otocku!
 
Hodnoť

Príhoda

fajn, len ja tomu rozumiem tak, že personál pri odchode pravdepodobne musel vidieť, že im v areáli ostalo cudzie auto. Napriek tomu areál zamkli, mohli za čelným sklom aspoň nechať odkaz s t. č. napríklad.
Alebo som to pochopil zle?
 

 

Oj, to chcete moc.

To také zvyky majú Makedónci, a tí sú zatiaľ iba FYROM.
My sme predsa svojstojní. A už naveky, a nikdy inak!

Naši by si najradšej všetko ohradili, zatarasili, a nikoho nevpustili - nech nevyrušuje.
To len z nutnosti - akože-akože - musíme na chvíľu otvoriť. Aby bolo to nahonobené,
akože-akože - zarobené.

Ale,
inak, nech neotravujú...

P.S.
Škoda, že sa nedalo nahrať, čo si pán majiteľ (o zákazníkoch) nahlas hovoril - pri tých 19-tich telefonátoch.
To by bola prča.

Ale, možno to kdesi je.
A, jedného dňa si to vypočujeme.
 

 

No, majiteľ to určite nebol. Nebyva v blízkej dedine a nechodi na dodávke.
 

 

...aký rukolapný dôkaz, o reálnom úpadku základného školstva.

Po treťom opakovanom prečítaní môjho (vedome) pomerne jednoducho napísaného príspevku - snáď pochopíte viac.

Aj nevrlosť (zle plateného) sluhu.
 

 

Ja môžem byt len dokaz upadku základného skolstva v 70-tých rokoch.
Waldner je zhruba môj rovesnik z rovnakeho mesta a rovnakej stvrte.
Je to správny, cestny a ferovy chlap. Nic si nesomral, nahlas ani potichu a určite nic nenahraval.
Ak ho nieco teraz trápi, je ta IMHO kvalita hrozna a počasie. Ci vyda tento rok na slamove.
 

?

Bože,
kde som ja napísal, že Waldner - si čosi nahrával.

Ja som si, s prepáčením, iba dovolil reflektovať slovo autorky,
že zodvihol telefón až na X-tý raz.

(A o tom, že je všetko nahrávané... Vám nebudem dávať prednášku.)

Povedzme, Veľým Bratom.
 

 

Martin, odkaz asi aj nechali. Nechcela som ten príbeh už predlžovať, keďže to nemáme potvrdené, ale keď sme tam už hodnú chvíľu čakali, odrazu sme si všimli, že asi tak 3 metre od brány trocha doprava leží na zemi akýsi mierne pokrčený papier v euro obale dolu hlavou a napadlo nám, že to možno bol pre nás odkaz s telefónnym číslom, ktorý bol zrejme pôvodne pripevnený na bráne, ale ho odfúklo smerom dovnútra areálu. Tentoraz sme naozaj zvažovali, či to preliezť a pozrieť si ten papier, ale nakoniec sme to zavrhli, veď pomoc sme už mali sľúbenú a čo ak by tam bol nejaký alarm a ešte by sme náhodou mali opletačky aj s políciou.
No a keď konečne prišiel ten pán v dodávke čo stále telefonoval, môj muž sa ho chcel na ten papier opýtať alebo si ho aspoň obzrieť, ale telefonujúci ho zhrabol zo zeme, skrčil a strčil do vrecka a môj muž ho už nechcel zdržovať, takže záhada papiera zostala nezodpovedaná.
Ale dáva to zmysel, že to zrejme bol odkaz.
V každom prípade, všetci zúčastnení, aj pán v dome, aj majiteľ, aj pán v dodávke sa chovali nápomocne a my sme všetkým za pomoc vďační. Bola to naša chyba, že tam auto zostalo vymknuté, takže nechcem, aby sa to bralo, že sa na niekoho sťažujem. Hoci to chvíľami nebolo úplne príjemné, na celú príhodu, aj celé Topoľčianky máme len príjemné a veselé spomienky.
 

Tak

to je potom fajn. Ďakujem za dovysvetlenie Danica.
 

 

Milá pani autorka,
nemajte obavy - že by Vás nabudúce neobslúžili.

Žeby sa natoľko urazili, a zavreli Vám tie vráta navždy.

To určite nehrozí.
Aj keď tradičné "mea culpa", povačšine pôsobí ako šibnutie prútikom
(po vlastnom zadku).

*

Pre mňa zostáva záhadou - prečo je to na Slovensku stále t a k.
Aj keď sa to - dodatočne - vysvetlí (vezme to mnoho času a energie),
ale prečo nič nefunguje ľahko a ako samozrejmosť.

(Ten "technologický postup" ste si vysvetlili - dodatočne, ale... prečo je taký subjektívn jednostranný,
bez a k e j k o ľ v e k základnej e m p a t i e ku zákazníkovi - ktorý je všade vo svete "pánom".
I v prípade dám.)

Nakoniec, nič nové.
Veď už len prvé webové stránky, v krajine zvanej Slovensko - boli svojstojne tak vyhotovené, že ich dokázal obsluhovať výhradne iba ich lokálny tvorca (kámoš objednávateľa).
Ten si svojstojne myslel, že jeho p o v i n n o s ť je: ukázať, aký je dokonalý macher.
To, že už neboli schopné ani druhého stupňa zobrazovania - po kliknutí na záložku (napríklad),
to svojstojného machra nezaujímalo.
Jeho vlastne nič iné nezaujímalo - iba vysoký honorár, s ktorým sa fifty-fifty podelil s kámošom.

A tento jednostranne bezohľadný v z o r e c nášho novodobého správania sa,
ovládol túto krajinu celoplošne.
Tak si zrejme predstavovali kapitalizmus a demokraciu.

Terazky sme majormi!


P.S.
Nikde na svete sa o takýchto základných prkotinách nevraví, nepíše.
Lebo odjakživa fungujú automaticky a ako samozrejmé. Ani si ich neuvedomujete.
Veď ľudia - a ľudia obchodu obzvlášť - sú tu (z podstaty profesie), pre ľudí.
 
Hodnoť

ale je tam krásne..

... no trochu ma to sklamalo. Nadpis znel lákavo a ja som sa už sám videl v tej pozícii a čakal som návod ako sa k tomu dostanem. Nič to, je to krásne miesto a ja mám to šťastie že tam žijem. Tak zájdem keď otvoria.
 
Hodnoť

 

Istý pokrok (v medziach lokality) musím uznať.

Keďže sa tu neobjavili príspevky, bohorovne radiace autorke, ako mala postupovať.
A, v čom je na vine Ona (aj keď ja si myslím, že je vínna).
Kárači,
už ani v Karáči - nefičia.

Zrejme sa unavili.

A ja, čo sa v ničom nevyznám,
si myslím, že až v takejto chvíli - keď sa (tu si dosaďte kohokoľvek: egoisti, politici, zbohatlíci, cenzori a jednookí suveréni, atď.) unavia,
nastáva pokoj (a nielen v duši).

*

Autorka, je veľmi bystrá žena.
A, nevidí to iba ten - čo nevidí.
 


Najčítanejšie


  1. Ladislav Rohoska: Robert Fico má na rukách krv... 44 926
  2. Július Kovács: Obchodníci so smrťou oháňajúci sa národom a náboženstvom. 5 527
  3. Ľubomíra Romanová: O ventilátoroch a ľuďoch... 5 525
  4. Michal Porubän: Vyzývam tretí sektor v čase pandémie alebo ako poslanec Blaha dezinformuje a šíri nenávisť 5 463
  5. Marian Baran: Domáca šunka 5 105
  6. Juraj Štubniak: Otázky na pána premiéra 1. 4 366
  7. Miroslav Babič: Prepojenie Valla na dodávateľa predražených rúšok je veľmi nápadné 3 604
  8. Michael Achberger: Tento hormón dokáže urýchliť vaše chudnutie 2 376
  9. Július Kovács: Mohamedán Boris nahradil kapitána Andreja 2 293
  10. Anežka Gernešiová: Ako riešili pandémiu v minulosti? 1 888

Rebríčky článkov


  1. Zuza Ferenczová: PRÍRODA, ZABOČTE DOPRAVA / denník korona vírusu 12
  2. Richard Gajarský: Kde je môj respirátor?
  3. Vladimír Krátky: Nerobme si predel z Lukašenka !
  4. Tatiana Krčmáriková: Realitní makléri nevolať!
  5. František Cudziš: Štvorylka - „koronavírusovské podanie“ a lá STV1
  6. Martin Žilinčík: Orbánistan pritvrdzuje
  7. Miroslav Iliaš: Kresťania za odluku cirkvi (náboženstva) od štátu
  8. Ladislav Rohoska: Robert Fico má na rukách krv...
  9. Štefan Vidlár: Na Poňiky
  10. Viliam Majda: Bieda ŽSR


Už ste čítali?