Danica Chames
O dôležitosti selfíčok (a iných záberov z dovoleniek)
Boli časy, keď sa ľudia pýtali „A čo je to selfíčko?“ Dnes už vedia, že je to nadávka.
Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík: Rodičovské, Vzťahové, Príbehy, Americké, Haluze, Nezaradené, Súkromné
Boli časy, keď sa ľudia pýtali „A čo je to selfíčko?“ Dnes už vedia, že je to nadávka.
Väčšina z nás sa spriatelila najmä s aplikáciami ako Zoom či MS Teams, pre niektorých bol i tablet úplne novou známosťou. Ja som sa zžila so všelikým, dokonca aj s úhlavnou nepriateľkou Alexou.
Antigénové testovanie má jednu výhodu. Odchytí isté percento bezpríznakových ľudí a tých odizoluje. Má však aj jednu veľkú nevýhodu. A tá, začínam byť presvedčená, ďaleko preváži jeho výhodu.
Keď začnete kváskovať, je vraj dobré dať vášmu kvásku meno – údajne to utužuje vzájomný vzťah. Meno, ktoré som naveľa pre môj kvások vybrala, dokonale vyjadruje charakter nášho spolunažívania. Ide totiž o vojnový konflikt.
Z času na čas sa vyberiem do Viedne. Hlavným dôvodom býva moja priateľka Helga. Ale niekedy sa tam vypravím len tak - za kulinárnymi zážitkami z hlavnej stanice.
Upätosť. To je to slovo, po ktorom som v mysli vždy pátrala, keď bolo treba nejako charakterizovať Rakúšanov. Rozšafnosť Talianov bývala kedysi môjmu srdcu omnoho bližšia.
Keď sa človek narodí v Bojniciach, ako napríklad ja, všetky tie úžasné pozoruhodnosti mesta vlastne nevníma. Zatiaľ čo prišelci vzhliadajú k zámockým vežičkám a híkajú, rodák si kráča nevšímavo okolo a premýšľa, čo bude na večeru.
Ak sa vám v okolí Trnavy podarí nájsť kopec, hneď sa potešíte. A ak je to kopec s výhľadom, tešíte sa dvojnásobne. A potom búúúm, veľké sklamanie. Lebo stredobodom vášho výhľadu bude rovina s veľkou jadrovou elektrárňou uprostred.
Väčšina chodí do Chorvátska plávať. Ja ale plávanie neobľubujem. Nech robím, čo robím, tá voda je vždy akási príliš ... mokrá. A tak si zakaždým nájdem nejakú inú zábavku. Tento rok to bola visiaca bielizeň. Ach, aká romantika!
O rakovinu som sa nikdy nezaujímala. Veď načo sa deprimovať. Jej existenciu som ignorovala, dokým sa mi sama nepriplietla do cesty a nenaučila ma pár dôležitých vecí.
Práve ste si zaplatili dvojtýždňovú dovolenku v USA. Veľmi sa tešíte, ale dosť aj obávate. Čo tam len budem jesť? Veď v zámorí podávajú iba nezdravé a extrémnu tučnotu privodzujúce pokrmy! A tak sa pustíte do vyprážania.
Mám jednu slávnu menovkyňu. Volá sa Danica, pravdaže. Tu však akákoľvek podobnosť medzi nami končí. Tá druhá Danica totižto miluje šoférovanie.
Priemerný vykorisťovateľ to má u nás ťažké. Poctivo sa snaží vyžmýkať z poddaného nejaký ten šesták ... a bum. Ďalší štátny sviatok.
Bol to jeden z tých dní. Keď bezmyšlienkovite uháňate od jednej povinnosti k druhej a ani jednu poriadne neprežijete. Keď životu chýba čosi svieže a zelené. Čosi ako petržlenová vňať.
Môj bývalý americký kolega – volajme ho Steve – rád hovorieval, že slovenským národným športom nie je ani hokej, ani futbal, dokonca ani cyklistika, ale zaváranie. „That´s cute,“ dodal zväčša s láskavým úsmevom.
Náš dedo má osemdesiat. Dva infarkty úspešne zvládol už dávno. Jednej ľadviny a polovice čreva sa tiež poľahky zbavil už pred rokmi. Je to otrlý pacient. Ale ten beh po schodoch, aby sa mu ráno ušla časenka, už asi fakt nedá.
Povedal môj muž, keď sme míňali ceduľu s nápisom Okres Revúca. Práve som sa ho pýtala, či už má pripravený podrobný turistický plán. Mal. Viac neprezradil. Vedela som len, že vrcholným číslom programu bude výstup na Kráľovu hoľu.
Nad čím premýšľate, keď stojíte v rade u mäsiara? Vdychujete vôňu údeného, sužujete sa myšlienkou, že tieto kusy svaloviny boli ešte pred pár dňami živými bytosťami alebo sa vám zbiehajú slinky na kus baraninky?
Šoférujem si do práce, rádio takmer na maxime, keď mi znenazdajky napadne: „Doparoma, veď ten Duchoň má fakt krásny hlas!“ Taký čistý, mužný, nezameniteľný.
Len čo sa chudák trocha zaguľatí, už z neho zasa ubúda. Aj vy ste si to všimli? Áno, všetci o tom vedia a nikto s tým nič nerobí. Len si pokojne starnú, akoby sa nechumelilo.